Archívy interview - blog by ZuZu

3.Rozhovor s Bežným Dievčaťom

zuzu — Thu, 12 Feb 2015 20:25:00 +0000

Ahojte,

po dlhšej odmlke prinášam ďalší z rozhovorov. Tentokrát som vyspovedala šikovnú Evku Novanskú, ktorú väčšina z Vás pozná pod menom Bežné Dievča. Niečo o nej sa dočítate ďalej…

1. Väčšina ľudí ťa pozná ako Bežné Dievča, málokedy ťa spoznajú podľa mena. Skús sa teda predstaviť, kto vlastne si. Čo robíš, ak nefotíš a nemaľuješ? Ako si sa vlastne k handmade ako takému a foteniu dostala?

V prvom rade by som rada zdôraznila, že nerada o sebe rozprávam. No ale, tak asi budem musieť. Volám sa Eva Novanská a som úplne obyčajné dievča, ktoré sa snaží so svojím životom urobiť niečo v zmysle: „Je možné sa živiť aj tým, čo ma baví“. Zatiaľ sa mi to veľmi nedarí, ale nevzdávam sa. Moja cesta životom je trošku netradičná, mierne bohémska a silno individualistická.
Asi ma poznáte cez fotografie. Fotka je moje vyslobodenie zo zblúdilej minulosti, kedy som narobila viac škody ako úžitku. Skrátka rodičia si už nevedeli rady a chvíľu som dokonca musela žiť „niekde inde“. Bolo treba život niečím naplniť, niečím špeciálnym, čo by ma prinútilo existovať, snažiť sa, mať to tu rada. A vtedy prišiel nápad za milión od jedného múdreho pána: „Eva potrebuje foťák“. Nasledovalo silné „zaťukanie“ na čelo, ale nakoniec predsa len foťák bol, taký malý kompakt. Vyzeral ako automatická práčka a tým to všetko začalo. Pred 11-timi rokmi. Prvé „geniálne fotky“ a moje prvé pohľady na farebný svet. A už sa to nedalo len tak opustiť. Kto vie, ako by to bolo bez mojej „práčky“, či by som ešte žila a kým by som vlastne bola. Po postavení sa na vlastné nohy nasledovala prvá zrkadlovka so setovým objektívom. Potom prišla lepšia, ešte lepšia a teraz mám zatiaľ najlepšiu . Síce ma stála celé odstupné z práce a chvíľkovú finančnú neistotu, čo bude… ale teraz už je nová práca, nová živnosť a veľmi krátke dni.
Maľovanie obrazov prišlo až neskôr, keď som mala pocit, že to, čo začnem, by som mohla aj dokončiť, nevzdávať sa a nehodiť hneď všetko za hlavu pri prvom neúspechu. To ma naučilo maľovanie, ktoré doteraz neovládam, ale baví ma :).
Raz prišiel nápad od frajera kúpiť brúsku Dremel. Tak sme si ju kúpili na Vianoce, tuším tri roky dozadu a odvtedy bola brúska využívaná, stále zapojená v elektrike v mini dielničke. Už som aj chcela s výrobou náušníc prestať, ale po dvoch týždňoch som sa nevedela zmieriť s tým, že brúska je odpojená a leží prachom, tak som ju

znovu zapojila a išlo sa na to.
No a keď nevyrábam, nefotím a nemaľujem? Tak retušujem, zháňam rekvizity, obieham foto-miesta alebo dačo píšem a pripravujem… Na ostatné už veľa času neostáva. Ak predsa, tak rada zájdem do bratislavských klubov na príjemnú dnb muzičku, ktorá je mojou silnou inšpiráciou už hádam aj viac ako 15 rokov.

2. Prečo práve Bežné Dievča?

Už ani neviem, asi preto, že mám radšej bežné veci ako zbytočne nafúknuté bubliny.

3. Pamätáš si ešte presne svoj prvý fotoaparát aký to bol, prípadne aj máš niekde odloženú svoju prvú fotku z neho?

Toto je jedna z najstarších fotiek, fotoaparát sa dnes už sa nevyrába. Mal aj rôzne nastavenia času , clony, isa, atď…

Táto fotka sa mi voľakedy veľmi páčila, dnes už sa len pousmejem… 🙂

Toto som tiež považovala za niečo výnimočné:

4. Máš aj fotku na ktorú si k dnešnému dňu najviac hrdá?

Tak… a je po príbehu, začína realita . Nemám, možno by sa dalo pár kusov nazvať, že sú vydarené, ale o hrdosti by som zatiaľ pomlčala. Na to tu máme iných expertov 🙂

5. Napadlo ma ešte, keď si ten začiatok opísala naozaj tak, že z toho bolo naozaj cítiť príbeh a dušu…. Aké to pre teba je, keď fotíš?

Pocity? Beriem to ako prácu, vždy sa pripravím a chcem aby všetko prebehlo čo najprofesionálnejšie. Jediné čo vtedy cítim je, že nevnímam čas, že tri-štyri hodiny ubehnú ako voda. Pocity prichádzajú až po tom pri prezeraní v PC a s feedbackom od ľudí.

6. Ak by si si v tomto okamihu mala vybrať, ktorá z tvojich foto je doteraz podľa teba najviac vydarená? S ktorou sa tak najviac cítiš stotožnená? (nemusíš byť úplne, keďže si na seba taká prísna :))

Tak asi táto, keď už musím vybrať:

7. Rozmýšľala si niekedy, čo by si robila, keby že nefotíš a nemaľuješ? Vieš si to vôbec predstaviť?

Po tom všetkom, čo už vzniklo, si to neviem predstaviť.. asi by som sa dosť nudila a pozerala telku 🙂

8. Keby si mala povedať, čo osobne najradšej fotíš, myslím štýl? Tak isto v obrazoch… máš aj tam nejakú obľúbenú techniku? Keďže vidieť, že aj tie máš také rôznorodé. Napríklad teraz tie posledné sa úplne líšia od tých ostatných, ktoré si maľovala.

Áno, tie posledné sú iné. Učím sa pomaly so špachtľou maľovať, tak budú pribúdať podobné portréty a obrazy robené touto technikou. Pri fotení sú to určite ľudia, vždy sa zameriavam na oči a ľahko skĺzavam do detailov. Do budúcna by som rada tvorila fotku ako celok: modelka s charizmou v špeciálnom oblečení plus vizáž, vo vybranom prostredí, s emóciou prípadne v pohybe. V zálohe mám aj viacero iných nápadov, všetko sa to ale točí okolo ľudí. Mám aj niekoľko svadieb od jari do jesene, tak uvidíme, kam na nakoniec vietor zaveje a na čo ostane čas 🙂 .

9. Vráťme sa trochu späť k obrazom. Robila si už aj niekomu obraz na želanie?

Napr. ženský zadok, ktorý som už raz maľovala. Tak som robila druhý v iných farbách a namiesto štvorcového formátu bol obdĺžnik. Dosť ma nebavilo robiť dvakrát to isté. Alebo napríklad taký 180 cm veľký abstraktný, ktorý vznikol podľa pár poslaných fotiek, ktoré sa páčili budúcej majiteľke… samozrejme, že obraz bol nakoniec podľa mojich predstáv, ale páčil sa nám obom..

10. Zoberme do úvahy… Ak by si si mala vybrať medzi fotením a maľovaním, čo by bolo pre teba prvotnejšie?

Z toho sa snáď ani nedá vyberať. Asi je zbytočné o tom aj uvažovať.

11. Skús si predstaviť, že by si mala možnosť venovať sa naplno iba jednému, ba dokonca sa tým živiť. Avšak len jednou z týchto činností, ktorá by to bola v tomto prípade?

No tak teda fotenie, keď to musí byť takto 🙂

12. Kto ťa pozná, vie, že si fakt všestranný človek vo svojej tvorbe. Máš vlastne ešte niečo, nejakú techniku, ktorú si zatiaľ nevyskúšala, ale ťa láka? Ako sa povie: „niečo z iného súdka“.

Rada by som vyskúšala lepenie farebných sklíčok – vitráž a tým sa aspoň trochu priblížila výrobe lámp, ktoré mi ešte stále chodia po rozume . Ale neviem, či na to ostane ešte nejaký čas nazvyš.

13. Prezraď nám, v čom je to tajomstvo, že všetko stíhaš skĺbiť aj s bežným životom? Práca, fotenia, maľovanie obrazov, do toho výroba šperkov a medzi tým fotenie rôznych eventov. Domácnosť do toho ani nerátam…. ako to všetko stíhaš?

Nuž ani neviem, občas je to pekne na nervy. Cez víkend vstávam na budík, cez týždeň občas tvorím aj ráno pred odchodom do práce. Vylúčila som televízor, žehlenie, zbytočné návštevy a oslavy a dlhé telefonáty. Priznám sa, že veľa vecí ma vôbec nezaujíma… Vediem si zápisky a všetko robím rýchlo, aby mi ostalo viac času na tvorenie a na občasné párty cez víkendy :).

14. Úprimne ťa obdivujem. Ja to stále neviem skĺbiť 🙂 Máš aj nejakú víziu, stanovený cieľ čo by si chcela dosiahnuť vo svojom živote?

Sny? Tie narážajú na hrubý múr, ktorý sa volá hypotéka. Spadnú na zem, potom sa oklepú a ďalej si poletujú vzduchom ako nereálne predstavy v reálnom svete. Ale základom snívania je opustenie 8 hodinovej klikacej práce a venovanie sa tomu, čo ma baví. Fotenie, maľovanie, písanie článkov, atď…. Som vtipná, čo? K tomu tie lampy a hudobná produkcia (to asi až na dôchodku). Základom je asi vedieť, čo človek chce, potom je ľahšie dosiahnuť svoje. Skôr ako len tápať vo vlastnej znudenej hlave a umárať sa pocitom, že sa nič nedá (to bola taká nenápadná výchovná vsuvka pre dnešnú mládež :).

15. Mám ešte jednu poslednú otázočku. Čo by si chcela odkázať ľuďom, ktorí tvoria tak ako ty?

Hm… asi to, že každý jeden krok vpred je dôležitý, že sa netreba vzdávať a ísť si za svojím snom aj keď sa občas zdá, že už nevládzete…. A že:

„Vždyť víš
štěstí je krásná věc,
štěstí je krásná a přepychová věc
Ale prachy si za něj nekoupíš.“.. takze makať a občas sa aj flákať… 🙂

Ďakujem za rozhovor.
Na záver chcem poďakovať Evke, že sa nám trochu otvorila a porozprávala nám o svojom živote. Ďakujem za čas venovaný týmto mojím otázkam a zároveň prajem veľa šťastia do života.

Dúfam, že sa Vám rozhovor páčil a prajem pekný zvyšok dňa všetkým.
Vaša ZuZu

Kto by mal záujem o kúsok od tejto šikovnej sashenky stačí zavítať SEM –
SASHE – https://www.sashe.sk/ARTANDWEAR
FACEBOOK – https://www.facebook.com/EvaNovanskafotografka/

Príspevok 3.Rozhovor s Bežným Dievčaťom je zobrazený ako prvý na blog by ZuZu.

2.Rozhovor s lilitC

zuzu — Sat, 11 Oct 2014 18:17:00 +0000

Ahojte,

v dnešnom mojom rozhovore by som Vám chcela predstaviť šikovnú Joju Chrastekovú, ktorá tvorí pod značkou lilitC. Niečo o nej a jej tvorbe, ako aj to čo robila pred výrobou kabeliek sa dočítate ďalej…

1. Povedz nám niečo o sebe. Kto vlastne si? Aké máš záľuby? Čo robíš keď nevyrábaš a tak….

Fakt neviem, čo mám napísať….som normálna žena, ktorá má už niečo za sebou. Záľuby mám deti, ktoré sú už veľké, manžela, psa, kocúra aj mamu a priebežne sa o nich starám. Preto mi na koníčky veľa času nezostáva, ale rada čítam a z času na čas som posadnutá počítačovými hrami (ale toto radšej nech zostane tajomstvo, lebo budem na smiech 🙂

2. Náhodou tie počítačové hry ma celkom zaujali aké napríklad?
:DD online stratégie , naposledy The Settlers

3. Inak pri toľkých povinnostiach si sa vlastne ako dostala k handmade pamätáš si ešte kedy to presne bolo?
S handmade je to tak ako asi u každého, proste niečo robíš, skúšaš, lebo ťa to zaujíma. Vymýšľaš si nové veci a tak ďalej. My sme „postihnutí“ od malička…mama doma kedysi šila, tak som skúšala aj ja. Ešte je niekde zásterka a šatka s aplikáciami – môj prvý výtvor mame k MDŽ – ktoré som ušila keď som mala 10 rokov takže klasické ručné práce ako šitie, pletenie, háčkovanie, no a kreslenie.. to bolo odjakživa.. ale vždy len pre seba alebo rodinu ale vtedy sa to nevolalo handmade 😀

4. Máš aj niekde fotku svojho prvého výtvoru?

Myslím, že nie, nikdy nikoho nenapadlo odfotiť to. No naozaj šiť som vlastne začala, až sa moja mama vzbúrila a povedala mi aby som si to, čo som chcela od nej, ušila sama. Ja som si vymýšľala oblečenie a nútila som ju aby mi ho šila. To bolo vždy narýchlo….stratila nervy a donútila ma takto začať sa viac snažiť.

5. Čiže zo začiatku si šila oblečenie a rôzne vecičky na seba alebo známych. Ako si sa teda dostala práve ku kabelkám? Veď to má od seba trochu dosť ďaleko či?

No vieš, ja som šiť prestala dávnejšie. Moje dcéry na to už zabudli a stroj som mala schovaný. Proste sa mi nechcelo s tým zapodievať. Kabelky, to je vlastne zásluha mojej kamarátky Katky Horňáčkovej. Nejako medzi rečou som jej povedala, že sa mi páčia ecoistky a že som si jednu urobila. Keďže som s jej výrobou nemala žiaden problém, takže by som ich chcela urobiť viac a ponúknuť na predaj. Ona ma ale presvedčila, nech skúsim rámčekové kozmetické taštičky…tak som skúsila :))

6. Medzi tým si netvorila vôbec?
Ja som sa dlhé roky venovala animácii. To je tvorba tak akurát. A samozrejme, ak som niečo chcela, tak som si to spravila. Či už niečo uplietla alebo vyrobila. Nemala som však taký ten pretlak, ktorým by som tvorbou musela dať von… Teraz ma núti vymýšľať nové veci napríklad materiál, ktorý mám doma alebo zamýšľam kúpiť.
To je ako tá veta: „V každom kameni je socha.“ – pre mňa je v každom kúsku látky alebo koženky nejaká kabelka, peňaženka alebo niečo podobné :)))

7. Trochu sa vráťme späť k tej animácii. Čo konkrétnejšieho si robila v rámci nej?
Ja som robila animátorku v STV štúdiu animovanej tvorby než ho zrušili. Robili sme večerníčky, animované vstupy do relácií a dokumentov, aj zvučky. Pokiaľ ešte nebola digitálna technika rozvinutá tak sa všetko robilo na film. To znamená, že som rozkreslila postavičky alebo čo bolo treba. Potom, keď to bolo prekreslené na papier, vymaľované a vystrihnuté, som to nasnímala. Tomu sa hovorí papierkový film (po našom papierkáč). Klasickú animáciu na fólie sme veľmi nerobili, ale občas som aj s ňou prišla do styku.

8. Pamätáš si aj presne nejakú animáciu, ktorá ti tak utkvela v pamäti? Nejaká tá rozprávočka, keď si spomínala aj tie večerníčky?
Jaaaj, tak to je asi televízna rozprávka „Múdry Maťko a blázni“. Robili sme ju hodne dávno. Je to hraná televízna inscenácia so štylizovanou scénou a kostýmami. Do nej sme robili animované sekvencie. Bola to vlastne jedna z prvých takýchto vecí v televízii. Nebola na to žiadna technika a my sme si s kolegyňou v štúdiu z monitora obkresľovali scénu a postavenie hercov. Podľa toho v trikovom štúdiu natočili animované časti. Po vyvolaní filmu sa to v strižni dávalo dohromady a napodiv to aj celkom sedelo :)). Nič sa nedalo opraviť ani znova naanimovať, lebo na to nebol čas a termíny. Proste horor no a táto rozprávka sa nakoniec vysielala veľmi často na Vianoce, čo bolo pre nás veľké zadosťučinenie :))

9. To musela byt super práca, ale aj tak je pre mňa fascinujúce, ako si prešla od takejto práce až k výrobe kabeliek….
Mne sa nezdá nič nezvyčajné, že som teraz zakotvila pri kabelkách. Vždy ma zaujímala kopa vecí. Ako sa čo robí a ako to funguje, tak ma stačilo len trocha nakopnúť a bolo. To aj s animáciou som začala len tak, že som bola zvedavá, ako to kamarátka robí a išla som sa pozrieť do štúdia. Tak sa mi to zapáčilo, že som to chcela skúsiť. No a ona mi to dovolila keď skončila. Potom som sa tam objavovala stále častejšie až to skončilo tak, že keď odišla na materskú, dorobila som za ňu film :DDD Manžel sa doma občas chytal za hlavu, ako sa do všetkého hrniem. Kľudne som bola schopná rozobrať vysávač, rezať motorovou pílou (to mi ale nechcel dovoliť), vymeniť baterku v aute… tak som proste teraz pri kabelkách…

10. Mimochodom máš aj z kabeliek nejakú svoju „NAJ“ kabelku, ktorú si vyrobila? Na ktorú si najviac pyšná?

Pyšná som na každú novú, ktorú urobím, lebo je najnovšia a práve ma najviac bavila. Je pravda, že na staršie postupne zabúdam…

11. Chystáš sa aj na niečo nové (novú techniku atď.), čo ťa v blízkej dobe láka vyskúšať?
Vlastne ani neviem….ale určite vezmem do rúk zasa ihlice a pustím sa do pletenia. Minimálne aspoň do čelenky pre dcéru, sľúbila som jej ju a zima sa blíži.

12. Ty ešte aj pletieš? Je vlastne niečo čo si ty ešte nerobila alebo minimálne nevyskúšala?
Jasne, že je 🙂 Napríklad keramika, hrozne ma priťahuje hlina. Je to taký môj tajný sen, hrnčiarsky kruh a pec. To som fakt neskúsila a rada by som.

13. Už len posledná otázočka. Čo by si chcela odkázať ostatným, ktorý tvoria alebo by chceli tvoriť handmade výrobky?
Proste nech tvoria! Ak majú pocit, že to chcú robiť, baví ich to a darí sa im, tak nech len robia! Netreba si myslieť, že na handmade rýchlo zbohatnú, to asi nie…ale takáto práca veľa ľudí napĺňa, upokojuje alebo im dáva pocit, že môžu v niečom vyniknúť. A to je dobré. Ja som vždy hrdá, ak sa mi niečo naozaj podarí a doprajem tento pocit naozaj každému.

Ďakujem za rozhovor.
Na záver chcem poďakovať Joji za čas venovaný na moje únavné otázky a zároveň popriať veľa šťastia v ďalšej tvorbe. Dúfam, že sa Vám rozhovor páčil a prajem pekný zvyšok dňa všetkým.
Vaša ZuZu

Kto by mal záujem o kúsok od tejto šikovnej sashenky stačí zavítať SEM –
SASHE – http://www.sashe.sk/lilitC
FACEBOOK – https://www.facebook.com/pages/LilitC

Príspevok 2.Rozhovor s lilitC je zobrazený ako prvý na blog by ZuZu.

1.Rozhovor s Ridgways

zuzu — Thu, 28 Aug 2014 19:13:00 +0000

Ahojte,
v dnešnom (mojom prvom) rozhovore by som Vám chcela predstaviť šikovnú Andrejku Stykovú, ktorá tvorí pod značkou Ridgways. Niečo o nej a jej tvorbe, ako aj napríklad ako sa dostala k svojej značke sa dočítate ďalej…

1. Ako si sa dostala k handmade a celkovo k svojím výrobkom?
…asi ako každé dieťa som všetko vyskúšala v detstve, ale naozaj vyskúšala. Málokedy som mala toľko trpezlivosti, aby som aj niečo dokončila: vyšívanie, štrikovanie, háčkovanie, paličkovanie…Asi najviac ma bavilo štrikovanie, ale vždy som urobila tak 2/3 a zvyšok dokončila mama. Neskôr som sa naučila aj šiť na stroji (mamina podmienka keď som chcela vodičák, veď pedál ako pedál :-). Potom som roky nerobila nič, až v roku 2010 ako správna „straka“ som objavila čaro kupovania náušničiek a čačiek na nete a popri tom google-ovaní som nejak natrafila na stránky s materiálom. Tak som si niečo skúšobne objednala, nič extra – krásne vinutky, tie som si chcela popripínať na náramok. Napadlo ma, že ak je taký obchod na nete, musí byť niekde aj kamenný a pôjdem sa tam pozrieť. Ešte stále sa smejem pri spomienke, ako som si kupovala prvé ketlovacie kliešte. Pýtala som si klieštiky, aby som vedela ohnúť drôtik do očka:)

2. Spomínaš si aj na svoju prvú vecičku ktorú si spravila?
Prvé boli jednoduché ketlované vecičky. Spravila som si sadu náušníc, jedno srdiečko ako prívesok na retiazku a asi 5-6 pripínacích s karabínkou na náramok. Keď spätne vidím tie neohrabané očká… A to mi vtedy poriadne trvalo, kým som ich vôbec urobila:-))

3. Ako si prišla k tomu, že Ti tieto šité šperky boli najviac srdcu blízke? Neskúšala si aj iné techniky tvorby šperkov? Predsa len tých možností je neúrekom.
Po ketlovaní som sa začala učiť pracovať s drôtikom. Tam som natrafila na skvelého chlapíka, ktorý ma s drôtikom učil čarovať. Naučila som sa tepať, potom prišla fáza cínovania a pomedzi to som v Brne, v ich skvelých korálkových obchodoch, natrafila na rokajl. Nevedela som síce, ako ho nejak extra využijem, ale strašne ma lákal a nakúpila som si viac farieb a až doma som začala na nete preň hľadať využitie. Zistila som, že sa z neho robia obšívané guličky, ktoré som už obdivovala, ale myslela si, že je to niečo, čo sa pri mojej malej dávke trpezlivosti nikdy nenaučím. Preto bol rokajl dlho iba bokovka popri drôtiku. Teraz je to tak, že drôtik naozaj vytiahnem iba tak 2-3 krát do roka.

4. Na obšívané šperky si absolvovala aj nejaký kurz alebo si čistý samouk?
Nie, iba s drôtikom ma učil pracovať zlatník, ale šité šperky – čistý samouk. Teraz som skôr v tej opačnej pozícii, že ja učím šiť. Aspoň v tomto som využila andragogiku, aj pri tvorení fotonávodov. Tam mám možnosť vysvetliť, ako sa vyhnúť chybám, ktoré som aj ja ako začiatočník robila.

5. Ako si prišla k svojmu umeleckému menu?
…mám ho oveľa dlhšie ako je Sashe. Keď som si vymýšľala nick, nechcela som byť Andrea dvesto tridsiata prvá :-), obzerala som sa okolo seba a padlo mi oko na starú plechovku od čaju, ktorá bola roky súčasťou maminej kuchyne, a ten čaj bol „Ridgways“. Niekde mám aj fotku tej plechovky:-)

6. Keď ten názov vznikol v celku náhodne, neuvažovala si niekedy nad zmenou mena alebo si si už zvykla, že ťa každý pozná pod týmto menom?
Zas úplná náhoda to nebola. Chcela som, aby to pôsobilo zaujímavo, ale nie nezmyselne a pod týmto nickom pôsobím aj mimo Sashe nejakých 6-7 rokov. Možno mi to aj vyhovuje v tom, že je to úplne nespojiteľné s mojím profesijným životom. Čiže mám taký dvojaký život: jeden handmade a druhý business live:-)

7.Máš aj nejaký vlastný web, či pôsobíš zatiaľ len na FB, Sashe a Etsy? Prípadne niekde inde na čo som zabudla? 🙂
…ešte Fler, a FB som si iba pred mesiacom sfunkčnila, lebo môj blog, chudáčik, nejaký rok a pol ostal bez mojej kontroly (nebol čas). Etsy, to som si skúsila len nedávno, na to ma dlhšie ukecávali ľudia v zámorí, ale tam som iba malinká kvapka v mori :-). Za moju hlavnú stránku považujem proste Sashe.

8. Čiže vlastnú web stránku zatiaľ nemáš? Neuvažovala si prípadne opäť „spojazdniť“ svoj blog?
Čisto predajnú nie, ale dva roky som riešila svoj osobný blog, vkladala návody, nové veci, ale presmerovanie na predaj bolo vždy na Sashe. Lenže rok a pol je príliš dlhá doba na pauzu, preto som teraz poriešila FB Ridgways. Myslím, že je to lepšia forma, aj keď niektoré veci tam neviem urobiť tak, ako by som chcela.

9. Máš aj nejaké plány do budúcna? Nové výrobky, nejaké ciele?
V tomto veľmi neplánujem, nechávam plynúť. V hlave mám množstvo nápadov, ktoré chcem zrealizovať a materiálu doma toľko, že teoreticky 2-3 roky mám z čoho tvoriť. Teraz som chvíľku šila z rokajlu a už ma pália prsty zas na shibori. Ako sa poznám, možno zas objavím niečo nové, čo ma zaujme a pustím sa do toho…. Ja som totižto vodnár. Veľmi rýchlo sa nadchnem pre niečo nové a idem do toho bez ohľadu na to, že netuším ako. Presne týmto štýlom som začala aj so shibori. Našla som na nete krásne vecičky a začala som pátrať, čo je to za materiál. Potom som bez premýšľania vyhodila kopec peňazí za materiál z Ameriky, o ktorom som vedela iba to, že na obrázku sa mi páči, ale netuším čo a kedy mi príde a hlavne „čo s tým ďalej“. Kým som čakala na zásielku, aj ma to už nejak prešlo a paradoxne s materiálom mi prišiel aj ručne písaný list s prianím pekného tvorenia a zároveň s prosbou o fotky, čo z toho vytvorím. A až vtedy, držiac v ruke krásne shibori prišli nejaké vízie, ako ho „vmontovať“ niekam.

10. Shibori? Prosím ťa čo je to za techniku? V podstate prvý krát som videla touto technikou robený ten tvoj krásny náramok čo máš momentálne v súťaži, ale viac o tom veľmi neviem. Myslím si že nie som jediná. Skús nám ju trochu priblížiť, o čo sa pri nej jedná…
Nie som v shibori priamo odborník. Ja som vlastne až čiastočný spotrebiteľ. Shibori silk ribbon – to je vlastne hodváb upravený starou japonskou technikou. Ručne zafarbený a zároveň poskladaný, akoby krepovaný. Pre potreby šitých šperkov je to vlastne taká stuha, široká cca 10cm ale tým nariasením pôsobí oveľa užšie, iba také 3-4cm. A to krepovanie potom vynikne, ak sa látka nenaťahuje na príliš široko.

11. Hm, to vyzerá naozaj zaujímavo a fakt sa to dá rôznorodo využiť. Čiže v blízkej dobe môžeme čakať viacero šperkov s takýmito stuhami?
Zásob mám až až, ale tak ako vždy, možno uprednostním niečo, čo mi v danom momente bude srdcu milšie. Niekedy stačí drobný impulz v podobe nového odtieňu rokajlu, ktorý hneď dokombinujem s iným materiálom a chcem to vidieť čo najskôr ako hotové dielko 🙂

12. Keď tak čítam a pozerám, aj tak je u teba asi najväčšia vášeň ten rokajl. Alebo sa mi to len zdá?
Ano rokajl. Aj keď, ak robím sutašky, je tam tiež aj rokajl, je to však sutaškové. Tak isto shibori – dominuje, ale bez stoviek rokajlov okolo by shibori nevyniklo. Vlastne, na ten náramok padlo určite viac ako 2000ks rokajlu (podľa minutých balení), možno aj viac. Rokajl je skvelý sám, ale aj ako doplnok. Možno pre jeho minimálne veľkosti, ak sa vhodne využije, nie je nikde nejak rušivý 🙂

13. Kde vlastne tieto krásne kúsky vznikajú? Máš nejakú extra izbičku alebo v akej časti bývania tvoríš?
Mám veľkú spálňu, takže jeden roh je vyčlenený pre pracovný stôl, ale veci sú porozkladané aj po komodách, stoličkách…všade:-)

14. Mám už len poslednú otázočku. Chcela by si sa svojej tvorbe niekedy v budúcnosti venovať naplno a mať to ako svoju hlavnú činnosť alebo je to skôr pre teba niečo ako hobby?
Zvažovala som aj úplne sa „vykašlať“ na prácu a venovať sa iba tomuto….ALE….bojím sa, že by to stratilo to čaro, že to robím, lebo chcem a v momente ak by to bola už nutnosť, nemala by som z toho takú radosť a tvorila viac z donútenia. Čo by sa u mňa aj prejavilo (boli fázy, kedy som nemala chuť nič tvoriť a ak ma vtedy niekto aj uprosil, nedarilo sa mi, aj všedný vzor som musela párať a prerábať a celkový môj dojem z vecičky nebol v poriadku).

Ďakujem za rozhovor.
Na záver chcem poďakovať Andrejke za čas venovaný na moje únavné otázky a zároveň popriať veľa šťastia v ďalšej tvorbe. Dúfam, že sa Vám rozhovor páčil a prajem pekný zvyšok dňa všetkým.

Vaša ZuZu

Kto by mal záujem o kúsok od tejto šikovnej sashenky stačí zavítať SEM –
SASHE – http://www.sashe.sk/Ridgways
FACEBOOK – https://www.facebook.com/RidgwaysSk

Príspevok 1.Rozhovor s Ridgways je zobrazený ako prvý na blog by ZuZu.