Ahojte,v dnešnom (mojom prvom) rozhovore by som Vám chcela predstaviť šikovnú Andrejku Stykovú, ktorá tvorí pod značkou Ridgways. Niečo o nej a jej tvorbe, ako aj napríklad ako sa dostala k svojej značke sa dočítate ďalej…
1. Ako si sa dostala k handmade a celkovo k svojím výrobkom?
…asi ako každé dieťa som všetko vyskúšala v detstve, ale naozaj vyskúšala. Málokedy som mala toľko trpezlivosti, aby som aj niečo dokončila: vyšívanie, štrikovanie, háčkovanie, paličkovanie…Asi najviac ma bavilo štrikovanie, ale vždy som urobila tak 2/3 a zvyšok dokončila mama. Neskôr som sa naučila aj šiť na stroji (mamina podmienka keď som chcela vodičák, veď pedál ako pedál :-). Potom som roky nerobila nič, až v roku 2010 ako správna „straka“ som objavila čaro kupovania náušničiek a čačiek na nete a popri tom google-ovaní som nejak natrafila na stránky s materiálom. Tak som si niečo skúšobne objednala, nič extra – krásne vinutky, tie som si chcela popripínať na náramok. Napadlo ma, že ak je taký obchod na nete, musí byť niekde aj kamenný a pôjdem sa tam pozrieť. Ešte stále sa smejem pri spomienke, ako som si kupovala prvé ketlovacie kliešte. Pýtala som si klieštiky, aby som vedela ohnúť drôtik do očka:)
2. Spomínaš si aj na svoju prvú vecičku ktorú si spravila?
Prvé boli jednoduché ketlované vecičky. Spravila som si sadu náušníc, jedno srdiečko ako prívesok na retiazku a asi 5-6 pripínacích s karabínkou na náramok. Keď spätne vidím tie neohrabané očká… A to mi vtedy poriadne trvalo, kým som ich vôbec urobila:-))
3. Ako si prišla k tomu, že Ti tieto šité šperky boli najviac srdcu blízke? Neskúšala si aj iné techniky tvorby šperkov? Predsa len tých možností je neúrekom.
Po ketlovaní som sa začala učiť pracovať s drôtikom. Tam som natrafila na skvelého chlapíka, ktorý ma s drôtikom učil čarovať. Naučila som sa tepať, potom prišla fáza cínovania a pomedzi to som v Brne, v ich skvelých korálkových obchodoch, natrafila na rokajl. Nevedela som síce, ako ho nejak extra využijem, ale strašne ma lákal a nakúpila som si viac farieb a až doma som začala na nete preň hľadať využitie. Zistila som, že sa z neho robia obšívané guličky, ktoré som už obdivovala, ale myslela si, že je to niečo, čo sa pri mojej malej dávke trpezlivosti nikdy nenaučím. Preto bol rokajl dlho iba bokovka popri drôtiku. Teraz je to tak, že drôtik naozaj vytiahnem iba tak 2-3 krát do roka.
4. Na obšívané šperky si absolvovala aj nejaký kurz alebo si čistý samouk?
Nie, iba s drôtikom ma učil pracovať zlatník, ale šité šperky – čistý samouk. Teraz som skôr v tej opačnej pozícii, že ja učím šiť. Aspoň v tomto som využila andragogiku, aj pri tvorení fotonávodov. Tam mám možnosť vysvetliť, ako sa vyhnúť chybám, ktoré som aj ja ako začiatočník robila.
5. Ako si prišla k svojmu umeleckému menu?
…mám ho oveľa dlhšie ako je Sashe. Keď som si vymýšľala nick, nechcela som byť Andrea dvesto tridsiata prvá :-), obzerala som sa okolo seba a padlo mi oko na starú plechovku od čaju, ktorá bola roky súčasťou maminej kuchyne, a ten čaj bol „Ridgways“. Niekde mám aj fotku tej plechovky:-)
6. Keď ten názov vznikol v celku náhodne, neuvažovala si niekedy nad zmenou mena alebo si si už zvykla, že ťa každý pozná pod týmto menom?
Zas úplná náhoda to nebola. Chcela som, aby to pôsobilo zaujímavo, ale nie nezmyselne a pod týmto nickom pôsobím aj mimo Sashe nejakých 6-7 rokov. Možno mi to aj vyhovuje v tom, že je to úplne nespojiteľné s mojím profesijným životom. Čiže mám taký dvojaký život: jeden handmade a druhý business live:-)
7.Máš aj nejaký vlastný web, či pôsobíš zatiaľ len na FB, Sashe a Etsy? Prípadne niekde inde na čo som zabudla? 🙂
…ešte Fler, a FB som si iba pred mesiacom sfunkčnila, lebo môj blog, chudáčik, nejaký rok a pol ostal bez mojej kontroly (nebol čas). Etsy, to som si skúsila len nedávno, na to ma dlhšie ukecávali ľudia v zámorí, ale tam som iba malinká kvapka v mori :-). Za moju hlavnú stránku považujem proste Sashe.
8. Čiže vlastnú web stránku zatiaľ nemáš? Neuvažovala si prípadne opäť „spojazdniť“ svoj blog?
Čisto predajnú nie, ale dva roky som riešila svoj osobný blog, vkladala návody, nové veci, ale presmerovanie na predaj bolo vždy na Sashe. Lenže rok a pol je príliš dlhá doba na pauzu, preto som teraz poriešila FB Ridgways. Myslím, že je to lepšia forma, aj keď niektoré veci tam neviem urobiť tak, ako by som chcela.
V tomto veľmi neplánujem, nechávam plynúť. V hlave mám množstvo nápadov, ktoré chcem zrealizovať a materiálu doma toľko, že teoreticky 2-3 roky mám z čoho tvoriť. Teraz som chvíľku šila z rokajlu a už ma pália prsty zas na shibori. Ako sa poznám, možno zas objavím niečo nové, čo ma zaujme a pustím sa do toho…. Ja som totižto vodnár. Veľmi rýchlo sa nadchnem pre niečo nové a idem do toho bez ohľadu na to, že netuším ako. Presne týmto štýlom som začala aj so shibori. Našla som na nete krásne vecičky a začala som pátrať, čo je to za materiál. Potom som bez premýšľania vyhodila kopec peňazí za materiál z Ameriky, o ktorom som vedela iba to, že na obrázku sa mi páči, ale netuším čo a kedy mi príde a hlavne „čo s tým ďalej“. Kým som čakala na zásielku, aj ma to už nejak prešlo a paradoxne s materiálom mi prišiel aj ručne písaný list s prianím pekného tvorenia a zároveň s prosbou o fotky, čo z toho vytvorím. A až vtedy, držiac v ruke krásne shibori prišli nejaké vízie, ako ho „vmontovať“ niekam.
10. Shibori? Prosím ťa čo je to za techniku? V podstate prvý krát som videla touto technikou robený ten tvoj krásny náramok čo máš momentálne v súťaži, ale viac o tom veľmi neviem. Myslím si že nie som jediná. Skús nám ju trochu priblížiť, o čo sa pri nej jedná…
Nie som v shibori priamo odborník. Ja som vlastne až čiastočný spotrebiteľ. Shibori silk ribbon – to je vlastne hodváb upravený starou japonskou technikou. Ručne zafarbený a zároveň poskladaný, akoby krepovaný. Pre potreby šitých šperkov je to vlastne taká stuha, široká cca 10cm ale tým nariasením pôsobí oveľa užšie, iba také 3-4cm. A to krepovanie potom vynikne, ak sa látka nenaťahuje na príliš široko.
11. Hm, to vyzerá naozaj zaujímavo a fakt sa to dá rôznorodo využiť. Čiže v blízkej dobe môžeme čakať viacero šperkov s takýmito stuhami?
Zásob mám až až, ale tak ako vždy, možno uprednostním niečo, čo mi v danom momente bude srdcu milšie. Niekedy stačí drobný impulz v podobe nového odtieňu rokajlu, ktorý hneď dokombinujem s iným materiálom a chcem to vidieť čo najskôr ako hotové dielko 🙂
12. Keď tak čítam a pozerám, aj tak je u teba asi najväčšia vášeň ten rokajl. Alebo sa mi to len zdá?
Ano rokajl. Aj keď, ak robím sutašky, je tam tiež aj rokajl, je to však sutaškové. Tak isto shibori – dominuje, ale bez stoviek rokajlov okolo by shibori nevyniklo. Vlastne, na ten náramok padlo určite viac ako 2000ks rokajlu (podľa minutých balení), možno aj viac. Rokajl je skvelý sám, ale aj ako doplnok. Možno pre jeho minimálne veľkosti, ak sa vhodne využije, nie je nikde nejak rušivý 🙂
13. Kde vlastne tieto krásne kúsky vznikajú? Máš nejakú extra izbičku alebo v akej časti bývania tvoríš?
Mám veľkú spálňu, takže jeden roh je vyčlenený pre pracovný stôl, ale veci sú porozkladané aj po komodách, stoličkách…všade:-)
Zvažovala som aj úplne sa „vykašlať“ na prácu a venovať sa iba tomuto….ALE….bojím sa, že by to stratilo to čaro, že to robím, lebo chcem a v momente ak by to bola už nutnosť, nemala by som z toho takú radosť a tvorila viac z donútenia. Čo by sa u mňa aj prejavilo (boli fázy, kedy som nemala chuť nič tvoriť a ak ma vtedy niekto aj uprosil, nedarilo sa mi, aj všedný vzor som musela párať a prerábať a celkový môj dojem z vecičky nebol v poriadku).
Ďakujem za rozhovor.
Na záver chcem poďakovať Andrejke za čas venovaný na moje únavné otázky a zároveň popriať veľa šťastia v ďalšej tvorbe. Dúfam, že sa Vám rozhovor páčil a prajem pekný zvyšok dňa všetkým.
Vaša ZuZu
Kto by mal záujem o kúsok od tejto šikovnej sashenky stačí zavítať SEM –
SASHE – http://www.sashe.sk/Ridgways
FACEBOOK – https://www.facebook.com/RidgwaysSk
Pridaj komentár