Ako už dávno viete (v prípade, že ma už dlhšie sledujete a nie ste tu 1.x) mám slabosť na kúsky ručne robené a produkty slovenské, české jednoducho tvorené malovýrobcom, ktorý ich od výroby až po predaj robí s láskou. Páči sa mi ak viem čo si kupujem a prípadne si môžem s daným autorom prehodiť pár slov.
Ale stále som si vedomá toho, že ešte stále nakupujem dosť výrobkov, ktoré sú z fast fashion reťazcov, ktoré tvoria veľa odpadu a nie sú šetrné k prírode. Naozaj tu nechcem dávať nejaké keci o ekológii a o tom ako žiť. Každý by si to mal v hlave utriediť sám. Popravde mám pocit, že byť EKO sa skôr stal trend ako tá prvotná myšlienka, ktorá v tom má byť. Dnes mám tak trochu pocit, že je človek okolím tlačený do dvoch skupín. Tých čo sú veľký ekologický nadšenci a pomaly vlastnia doma v bytovkách kompost alebo tých čo je im to je údajne jedno. Čo však, ak vám to tak úplne jedno nie je, ale žížaly teda doma naozaj nechcete vlastniť?

Je fakt, žeby som rada podporovala viacej tých našich domácich v ich tvorbe, v pestovaní a v ich nápadoch. Dokonca by som bol šťastná keby som mohla nakupovať tie chutné potraviny zo slovenskej výroby. No ak by som mala napríklad nakupovať len takéto výrobky asi by som musela mať vo svojej peňaženke inú mesačnú sumu. To však neznamená, že ich nepodporujem a občas si nedoprajem niečo lepšie/kvalitnejšie ako v jedle, tak aj v móde či v iných veciach. Dnes som preto chcela ukázať ako aj z mála peniažkov sa postupne dá podporovať to čo je vám srdcu blízke a vôbec pri tom nemusíte byť na nervy, že nie ste totálny „lokálec“ (moje mini pomenovanie, pre tento článok) Som si vedomá, že nie každý má plat podľa tabuľkového priemerného zárobku pre Slovensko (veru ani ja ho nemám som hlboko pod). Aj z toho dôvodu som si vedomá, že pre niekoho tá krásna kabelka, kvalitne ručne ušitá za 39,-€ môže byť drahá. Mimochodom ani ja ju nevlastní a to ju už minimálne 4 roky obdivujem. Dokonca nevlastní, žiadnu kabelku ktorá mala väčšiu hodnotu ako 25€. Jednoducho som nikdy na žiadnu nemala. To som však ale nechcela. Chcela som vám ukázať ako sa dajú podporovať šikovný ľudia malovýrobcovia, dizajnéri, jednoducho ľudia ktorý to čo robia s chuťou a láskou. Krásnym príkladom je napríklad spomínaný Dobrý trh, z ktorého som vám sem doplnila pár záberov aby tu nebol len tak prázdny text. Viete na tento trh chodím vždy rada a odchádzam vždy aspoň s jedným nákupom. Tým myslím minimálne jedného výrobku. Každým rokom sa ale snažím, tých našich šikovných výrobcov podporovať stále viac. Dobrý trh je podľa mňa najviac rôznorodý trh čo sa týka sortimentu… nájdete tu handmade značky od oblečenia až po doplnky a topánky, lokálne potraviny, slovenský street food ale aj mnoho slovenských cukrární a kaviarní, dokonca aj vecičky pre našich štvornohých miláčikov. Okrem iného rôzna slovenská kozmetika, kvetinárstva, ateliéry a aj bazárové kúsky. Takto by som ešte mohla pokračovať do nevidím. Je zmes všetkého dobrého čo by sa na Slovensku malo podporovať. Aj keď možno v začiatkoch nie každý deň ale aspoň určitou troškou. Ono to zas nie je ťažké si postupne pár tých euríčok odkladať na tie kvalitné kožené topánky od slovenského výrobcu aby si si ich dopriala a potom ďalších 10 rokov nekupovala iné. Jasné, že ich nebudeš mať hneď na ďalší mesiac ale o to viac budeš mať z nich radosť omnoho dlhšie. Ja napríklad za posledné 3 roky prechádzam pomaly na prírodnú kozmetiku okrem dekoratívky (na tú som naozaj farebne náročná). A poviem vám je síce drahšia ale tento postupný prechod mi vietor v peňaženke nespravil. Pýtate sa prečo? Lebo síce sa mi výrobky míňajú ale o dosť pomalšie. Používam o polovicu menej produktov ako v minulosti a napríklad som aj ušetrila. Vymenila som bežné odličovacie tampóny za (okrem iného ekologickejšie) prateľné a nejaké tie drobné sa ušetrili 😉 Samozrejme ak by som to spravila nárazovo asi sa nedoplatím 😀 a minimálne mesiac som na rožkoch s treskou. (Fuj, tresku nemám rada) Podstatné je, že môj malý cieľ ktorý som chcela dosiahnuť sa mi podaril. Mám tiež napríklad zásadu ak idem na Dobrý trh, vždy si kúpil skvelý medík z obchodíku Ceramel, ktorý má aj kamennú predajňu v Bratislave. Robia úžasné medy a síce kupujem iba tie ochutené pastované (klasické mávame od rodiny) v malom balení, lebo na väčšie väčšinou nemám. Vždy si ich kúpim, len tak pre moje potešenie a mlsný jazýček, a prípadne aj ich malé potešenie z predaja. Ďalší krásnym príkladom je značka Lemur. Ich svietiace trička, mikina a po novom už aj šaty obdivujem už dlhšie. Bohužiaľ môj mesačný finančný budget mi nedovoľuje aby som si len tak kúpila kúsok za vyše 20€, samozrejme hodnotu daného produktu chápem a nemyslím, si že tieto vecičky sú drahé…. sú cenovo primerané avšak mimo môj rozpočet, preto si plánujem na jeden takýto kúsok našetriť. Keď som však zbadala na Dobrom trhu, že majú aj svietiacu tašku a zistila som, že stojí menej ako 10€, tak som si povedala prečo nie? Veď taška sa vždy zíde. Táto suma sa už zmestila do môjho rozpočtu. Ten som si samozrejme stanovila ešte predtým ako som sa na Dobrý trh  vybrala 😉 Aktuálne sa napríklad snažím našetriť si na slamenú klobúko-čiapku od Alate, s ktorou sme naposledy fotili klobúky. Hold moje zuby si však povedali, že si ešte počkám. Keďže dentálnu hygienu im treba a síce som sa tomu vyhýbala ale čaká ma ďalšie trhanie 8-čky… čo sú samozrejme výdavky mimo plánov. Tak čo ešte stále ste názoru, že sa to nedá? Dá len treba hlavne chcieť a samozrejme nie všetko sa dá zo dňa na deň. Viem, že život som slovenským platom nie je jednoduchý ale výhodou, že sme národ čo aj z mála vie ušetriť, tak to využite a ušetrite na niečo po čom už dlhšie túžite od tých našich slovenských výrobcov 😉 Ten pocit, z kúpy danej vecičky bude stáť za to, určite viac ako keby ste si kúpili nejaké trendové blbosti v obchodnom centre. Ten kúsok bude s vami totižto roky, ak teda nehovorím o jedle alebo kozmetike 😀

Príspevok Dobrý trh – ako podporiť lokálnych predajcov je zobrazený ako prvý na blog by ZuZu.

photo by Zuzana Madarászová

bra – F&F / sweatshirt – F&F old (podobný chlpatý sveter) / jeans – Mango /glasses – Izipizi via Zoot /pearls neklaces – LukZu design

Príspevok Coffee or tea? je zobrazený ako prvý na blog by ZuZu.

Nakoniec som sa až teraz dostala k poslednému článku z letnej dovolenky. Na fotkách to tak možno nebude pôsobiť a skôr z nich cítiť ako by ste boli v tomto jesennom období. To však spravila nadmorská výška v ktorej sme sa nachádzali. Veď sme sa dokonca kvôli tomu vytrepali aj s Maxíkom na lanovku. To už je naozaj čo povedať.

K jazerám Melchsee a Tannensee sa viete dostať pomerne ľahko, autom sa viete vyviesť až na záchytné parkovisko Stöckalp. Odtiaľto máte na výber 3 možnosti. Počkáte si s autom na čas kedy sa môžete po ceste dopraviť až hore. Funguje to spôsobom, že každú párnu a nepárnu hodinu sa ide autami raz dole raz hore. Zabite ma neviem či sa chodí autom hore počas párnej alebo nepárnej hodiny 😀 Nejak mi to vyfučalo z hlavy. Druhá možnosť je ísť lanovkou, tou sa bez problémov za 29 frankov vyveziete až hore. (cena sa mohla odvtedy zmeniť + majú rozdieli v zimnej a letnej sezóne, samozrejme aj tu platí že čím viacčlenné alebo viacdňové lístky kupujete, tým výhodnejšie je to cenovo pre vás) Áno na lanovku sa dostanete v pohodičke aj so psom. Čo som vám prezradila už na začiatku článku 😉 Len si ho treba tiež zaplatiť. Tretia možnosť je pre ľudí čo majú radi turistiku a to jednoducho, vyšlapete si to poctivo peši. Pozor! Posledný spôsob odporúčam pre silne turisticky zanietených ľudí alebo prípadne pre ľudí čo tam neplánujú stráviť len jeden deň. Táto lokalita podľa mňa patrí práve medzi tie, na ktoré by vám nestačil ani týždeň. Pretože aj keď vystúpite z lanovky láka vás to ísť na všetky smery. Hneď na skok máte spomínané jazero Melchsee, kde nájdete aj najväčšie množstvo turistov. Nájdete tam aj typy ala rýchlocvakači (moje osobné pomenovanie – ľudí čo prídu  povedia wau cvaknú odídu) ale aj ľudí, čo to s turistikou myslia vážne.  Viete, ak idete na miesto ktoré má nadmorskú výšku 1 891m, tak tam asi bude predsa len ten teplotný rozdiel a ísť tam v šortkách a krátkom rukáve je šialenosť. Ak nie ste nejaký extra otužilec samozrejme. Keď sa však už dostanete hore nejakým tým spôsobom a opadne z vás 1. dojem, uvedomíte si aké to tam hore naozaj je. Lokalita je pomerne plná hotelov a chát, nájdete tam všetko potrebné na turistickú dovolenku. Počas zimnej sezóny je to vlastne rezort pre všetkých fanúšikov zimných športov akými sú lyžovanie a snowboardovanie. Keď tak vlastne teraz nad tým spätne uvažujem, pripomínalo mi to také malé mestečko. Hlavne sa prichystajte na to, že všade na vôkol sú počas letnej sezóny kravy. Bacha nie také tie čo stretávate, keď cestujete mhd-čkou alebo autom v centre mesta. No tie milé prežúvavce štvornohé, čo miestami u vás vzbudzujú rešpekt, pretože rozmýšľate čo chcú urobiť keď sa ladným tempom blížia k vám. Veľké, malé, fľakaté či jednofarebné a hlavne každá z nich má na sebe zvonec. Ako to tak píšem znie to hrôzostrašne ale nebojte sa po čase si na ten zvuk zvyknete a bude vám znieť celkom príjemne. Horšie je to už s ehm pozostatkami čo tam tieto kravky nechávajú, ale viete ako hnojivo je to super, tak si zvyknite a dávajte pozor pod nohy. Veď ste vy prišli do ich „rajónu“, nie oni k vám. Na vôkol seba samozrejme máte mnoho turistických trás aj na vrcholy kopcov, ktoré sa rozprestierajú navôkol. Niečo pre tých silných turistov 🙂 Pre lenivejších tam nájdete aj turistický vláčik, ktorý chodí po klasickej asfaltovej ceste, čo je tam vybudovaná a môžete si z neho v pohodlí sedačky obzrieť lokalitu. Vlastne to je ďalšia z možností prepravy. Vidíte na tú som zabudla! Má svoje stanovištia kde máte možnosť sa zviesť ako hore, tak aj dole. Ak chcete zas zažiť trochu adrenalínu tak cestu dole môžete absolvovať kolobežkou, ktorá sa dá zapožičať. Cena bola myslím 5 frankov, nie som si 100% istá. Na toto som sa chcela dať, nik však so mnou bohužiaľ nechcel ísť. Hm veľká škoda ale sama som si netrúfla. Musí to byť ale podľa mňa zážitok v tých zákrutách a v tej rýchlosti čo sa tam dá nabrať :D. K druhému jazeru Tannensee sa dostanete cca za 30-45 min. turistickou chôdzou a  keď váš chlpáč nehladí na tie kravky ako také teľa a nemá potrebu všetko čuchať. Nám to preto trvalo dlhšie. Dá sa kompletne celé obísť a pokračovať ďalej v turistike. Tu už však bolo naozaj chladno aj mne čo som bola teda na letnú sezónu dosť navrstvená. Jednu selfie foto som vám, pridala aby ste videli aspoň aký tam bol vetrisko. My sme ale úplne nevychytali najtopkovejší čas, čo sa počasia týka. Presne preto berte moje rady vážne a keď sa tam naozaj rozhodnete ísť, zoberte si fakt viac vrstiev. Jednoduchšie je vrstvy zhadzovať a zbaliť ich do batoha ako potom mrznúť. Verte mi. Ak bude počasie hore zradnejšie ako dole, čo v našom prípade bolo, naozaj to oceníte. Na záver už len dúfam, že sa vám aj tento posledný článok z našej mini dovolenky páčil. Ak ste premeškali tie dni predtým a by vás to zaujímalo aké boli, tak 1. deň dovolenky nájdete tu a 2. deň zas tu. Mimochodom ako ste na tom vy? Boli ste už niekedy v tejto lokalite alebo len tak celkovo vo Švajčiarsku ako takom? Ak áno napíšte mi vaše dojmy a tiež čo by ste nám pre zmenu odporučili vidieť vy. Kto vie možno aj o rok dáme s drahým a naším Maxíkom počas leta trip do tejto krajiny 🙂

Príspevok Swiss summer trip – Melschsee & Tannensee je zobrazený ako prvý na blog by ZuZu.

Tento rok tiež nemohol byť iný a počas minulej októbrovej soboty sme sa ako tisícky ďalších ľudí s mojim Oknaj-kom rozhodli stráviť večer na Bielej noci. Tak ako v minulom článku som sa aj dnes rozhodla vám priniesť pár záberov, ktoré môj drahý spravil.

Pretože aj tento rok sa dalo na čo pozerať. Síce je fakt, že po Bielej noci sa internetom niesla naozaj neskutočná dávka kritiky čo ma mrzelo. Každý rokom však začínam viac a viac chápať vete, že umenie naozaj nie je pre každého. Tento rok som si to užila, tak isto aj ten predchádzajúci a jediné momenty čo mi ničili tento večer boli ľudia. Ľudia, čo sa nevedeli správať. Ľudia, čo nebrali ohľad na nič a nikoho. Ľudia, čo neuvažovali logicky a rozumom ale s prepáčením ako teliatka. Potom prišli na ten slávny facebook zanadávali si na organizátorov ako to spravili celé zle a bolo. V tomto mi to pripadá, že sme tak trochu nevďačný a ufrflaný národ. Viete ono pri takejto udalosti, trochu treba rátať s masovkou, veď ani na festival sa nejdete s tým, že tam chcete pokoj a ticho. Veľa vecí si ľudia neuvedomovali, lebo sa o dané veci nezaujímali čo ma celkom mrzí. Napríklad to, že niektoré svetelné efekty neovplyvníte a vidíte slabšie ak máte deň po splne a obloha je sama o sebe „rozžiarená“.  Či si uvedomiť to, že sa netreba niekam trepať nasilu s kočíkmi, čo najbližšie bez ohľadu čo/kto je pred vami. Viete veľa umelcov malo svoje diela inštalované, tak že boli dostupne viditeľné aj z diaľky. O tom ako to vyzeralo v centre mesta radšej pomlčím. Zhrniem to tak, že som už asi prehnane zostarla a obdobie víkendových ľudí na ehm mól nepreferujem. Možno to je ten dôvod, prečo sa bežne snažím zdržovať v centre maximálne do desiatej. 😀 Poďme však späť k tým príjemnejším veciam. Tento rok sme mali naozaj bohatú ponuku diel ako platených tj, na BN Pass, tak aj tých neplatených. Osobne sme si s mojim drahým pripravili v mapke trasu ako našich vybraných umelcov a ich diela absolvujeme a strávili sme jednu príjemnú prechádzku po našej čarovnej Bratislave do 2-hej ráno. Áno naozaj aj do druhej 🙂 sama som tomu nechcela veriť, že sme to dokázali. Stihli sme naozaj všetko čo sme chceli stihnúť a dokonca dielo na Zuckermandel-i 2x. Sprvoti tam bolo až príliš veľa ľudí. Dokonca aj na môj vkus. Po odmyslení tých ľudí navôkol to bolo naozaj čarovné. Áno malo to stále menšie chybičky ale vidieť, že aj tento rok sa organizátori snažili a opäť sa o niečo posunuli bližšie k ostatným zahraničným krajinám. Každý rok vidím na bratislavskej Bielej noci malé krôčiky, ktorými sa pomaly ale isto snažila priblížiť k tým väčším metropolám, ktoré sú už roky súčasťou tohto medzinárodného umeleckého projektu. Pevne verím, že bude naďalej napredovať aj napriek toľkým negatívnymi ohlasom. Keďže viem, že vytvoriť a zrealizovať z ničoho niečo takéto dáva zabrať. Ono sa to na 1. možno 2. pohľad nevidí ale sú za tým roky ťažkej driny a roboty. Sama obdivujem každoročne aj tých dobrovoľníkov čo tam sú a musia tisíckrát za jednu noc opakovať ľudom aby dané veci nechytali a neničili. Keď si vezmem koľko autorov daných diel tam prestálo celú noc. Áno naozaj pri slovenských dielach ste mohli nájsť aj priamo ich autorov. Dokonca vám s chuťou a radosťou vysvetlili niečo o danom diele. V tomto by som možno ocenila aby daný autor bol trochu viac viditeľný/á nejakým označením. Síce ja som ten typ čo vníma rado okolie, takže dosť nasáva aj podnety okoloidúc/stojacich ľudí ale napr. drahý keď fotil, občas nezaznamenal daných autorov diel. Len keď som mu to povedala. Čomu sa nečudujem, no je fakt že okolo veľa vecí ľudia len bezducho prešli a niektorí si dokonca aj preventívne zafrflali. Ah jaj asi som z inej planéty alebo ja neviem. Toto ma naozaj trochu viac rozčarovalo ako som čakala. Viete, vo všetkom ľudia vidia problém, len nie v sebe. To je tá vec, ktorá mi príde akosi na hlavu. Preto by som možno touto cestou na to chcela aspoň trochu poukázať. Nebuďme prosím ako stáda oviec a nesprávajme sa tak bezducho. Nejdem dávať o ničom kázne čo by sa malo a čo nie…No občas sa nad sebou zamyslime. Či si naozaj dané veci nemôžete naplánovať vopred, či naozaj je potrebné sa niekam tlačiť ako taký šialenec, čo ide na black friday výpredaje alebo či sme niekedy nad danou vecou a jej významom vôbec uvažovali. Pre nás boli svetelné inštalácie od VŠMU tým miestom kde sme sa najviac zamýšľali. Nemáme však každú vec zdokumentovanú, to by sme tam strávili viac času ako do 2-hej rána. Tak vám prinášam aspoň tie foto čo máme a čo mňa osobne z Biele noci oslovilo. Tento rok sme mimochodom mali vysvietený krásne farebne rozhlas. Preto, tak ako som bola názoru, že by Starý most mohol ostať osvetlený farebne celoročne, presne tak som názoru že aj rozhlas by sa bol super v tomto novom šate. Škoda, že niektoré inštalácie neostávajú natrvalo. Veľká škoda. Moja topka však aj tak ostala stále tá istá aj keď som bola strašená aby som nemala veľké očakávania. Ja som ich mala aj tak. Realita však predčila aj tie 🙂 a ja som mohla spokojne spinkať, lebo som videla svoj vysnívaný mesiac v medickej záhrade a  svetlá na námestí slobody vo fontáne ♥. Samozrejme aj labyrint, ktorý sa neočakávane presunul do priestorov v Eurovei. Na humanoidov som počula zas len samé negatíva a viete čo? Mne sa páčili všetci piati, podarilo sa nám ale obstojne zachytiť len niektorých, lebo veď viete (ľudia). Som však zvedavá ako vnímate vy Bielu noc, či už tú v Košiciach alebo Bratislave. Tak pokojne píšte a môžete hodiť do komentára aj či ste ju boli pozrieť. Na záver už naozaj prejdime k foto….

Príspevok Biela noc 2017 je zobrazený ako prvý na blog by ZuZu.

Minule sme tu mali 1. časť z mojej menšej letnej dovolenky. Dnes som sa rozhodla pokračovať a ukázať vám ďalšie fotky z ostatných navštívených miest. ( pozn. autora: som dostala od svojej polovičky konečne ďalšiu časť fotiek) Tiež som sa rozhodla tie články radšej rozdeliť, preto aby som vás nenudila dlhým scrollovaním fotiek. Sama to nemám až tak rada a radšej si prečítam viac článkov ako by som mala donekonečna „kolečkovať“ medzi toľkými fotkami.
Dovolenka je proste dovolenka a sami to asi veľmi dobre poznáte, že aj keď tie foto vytriedite a ešte raz vytriedite a urobíte to ešte 10x, tak aj tak vám tých fotiek ostane neskutočne veľa. Dnes som vám preto vyselektovala nejaké tie foto z dvoch miest, ktoré sme stihli obzrieť v priebehu jedného dňa. Doobeda sme sa boli pozrieť na jedno z jazier (tých je mimochodom vo Švajčiarku neúrekom) neďaleko Biel-u. Mali sme to totižto najbližšie od dedinky v ktorej sme bývali. Presnejšie sa jednalo o Bielersee, jazero známe hlavne pre fanúšikov jácht, motorových člnov a lodí. Okolie je však prispôsobené aj turistom alebo presnejšie tým, ktorý takúto lodičku nechcú (nemôžu) vlastniť. Keby vás náhodou napadlo obísť celé, tak na bicykli by ste to mooožnooo dali aj za deň ale peši veru nie. My sme boli autom. Cestovanie hromadnou dopravou je tu predsa len drahšie. Vlastne ako celá táto krajina. Totižto život vo Švajčiarsku je primeraný k ich platom. Autíčko sme odparkovali, ešte na pomerne lacnom parkovisku kúsok od kúpaliska. To som zistili ja až dodatočne ale bolo krásne, mali ste z neho aj rovno vstup do kúska jazera, ktoré bolo vyslovene ohraničené práve pre areál kúpaliska 😀 Tam sme však nezavítali. Ja len pripomínam. Nezabúdajte Švajčiarsko je pre obyč Slováka drahé, treba sa na to pripraviť. Potom totižto budete v šoku aj z ceny parkovného. Ak však dostatočne poznáte lokalitu dajú sa nájsť aj free parkoviská. Musíte si dať ale pozor  na ich domáce zóny v ktorých ak zaparkujete, tak je viac než isté že vás odtiahnu. Označujú ich žltou a tuším ešte modrou čiarou. My sme to po blúdení v okolí vzdali a zaplatili za 2,5 h. parkovania cca 4-5€. To sme naozaj ešte dobre obišli. Skvelou správou pre fanúšikov campovania, v okolí jazier sa vždy niečo nájde. Isto ste už usúdili, že za 2,5 h. toho veľa človek nestihne až tak nakráčať, ak to vyslovene nechce poňať ako bežeckú trať. Na zrelaxovanie to úplne stačilo. prešli sme sa po okolí, posedeli na lavičke, omočili ruky v „jazierku“. Maxíka sme preventívne osviežili celého a nebyť mojej bolesti hrdla ktorá bola najintenzívnejšie samozrejme ráno v deň kedy sme mali večer cestovať, hodila by som sa tam aj ja celá. Voda bola naozaj príjemná. Okolie naozaj očarujúce, kačky si oddychovali na kameňoch. Pár ľudí okolo relaxovalo na lavičkách, ohniskách či tráve. Zopár hobby rybárov, si takto spríjemňovalo piatkové doobedie a my sme nevedeli na čo skôr pozerať. Jednoducho tam bola iná mentalita. Všetko krásne čisté, upravené a také pokojné. Človek by tam dokázal stráviť hodiny len pozorovaním okolia, teda konkrétne ja. Možno to bolo naozaj tým, že sme tam boli v čase keď bola väčšina ľudí v práci ale je fakt, že ten pokoj bol na nezaplatenie. Po 2,5 hodinách strávených na tomto čarovnom mieste sme išli opäť domov vyzdvihnúť zvyšok posádky, nechať tentoraz Maxíka doma a hurá do Bernu. Hlavného mesta Švajčiarska. Ako už isto viete Bern leží na rieke Aare a jeho symbolom je medveď, podľa ktorého dostal meno. Hlavnou „atrakciou“ je tu práve preto medvedí park Bärengraben. Na mňa to ale pôsobilo ako keby sme sa na chvíľu preniesli do Zoo. Je fakt, že medvede mali pomerne veľký výbeh, no týmto atrakciám ako-takým až tak neholdujem. Macovia nám teda nepripadali, ničím extra iný oproti tým našim na Slovensku, preto sme ich aj ušetrili tomu cvakaniu pred ich tvárami. Myslím, že z tej húfy turistov, čo tam fotia ako zbesilý toho majú beztak dosť. Mňa osobne však zaujal chodník, ktorý sa nachádzal v časti tohto parku. Bol vyrobených z kameňov na ktorých boli vyryté mená tých, ktorý sa podieľali na vybudovaní tohto parku. Fotku bohužiaľ nemám, lebo sa mi samozrejme pošahal mobil a podarilo sa zachrániť len určitú časť fotiek. Aspoň niečo a neprišla som o všetko!Tto by ma mrzelo omnoho viac. Mohli ste však vidieť menšie video z chodníka na mojom instastories 🙂 Ak ste nevideli, tak do budúcna viete, že ma treba sledovať aj na instagrame, aby ste o takéto a mnohé ďalšie veci neprišli 😀 Kúsok od parku nájdete aj Ružovú záhradu, z ktorej je nádherný panoramatický výhľad na historické centrum Bernu. Vedeli ste, že táto záhrada bola premenená na park z bývalého cintorína? Ja veru nie. No je fakt, že pokiaľ chcete zrelaxovať je to príjemné miesto na nejaké to posedenie na trávniku. Pre tých pohodlnejších sa v nej nachádza aj kaviareň a reštaurácia v jednom. Pripravte sa, je naozaj preplnená turistami a trochu sa načakáte. V Berne je toho ešte o dosť viac na pozerania, no ak by ste to chceli prechodiť celé určite vám odporúčam sem zavítať hneď od rána. V našom prípade sme totižto spravili chybu a vydali sme sa sem neskôr, tým pádom sme napr. múzeum Alberta Einstaina nestihli. Bolo len do piatej ako aj mnohé iné múzeá či vyhliadky. Nevadí, pozreli sme si aspoň centrum mesta. Objavili zaujímavú sadu fontán pred Federálnym palácom a prešli najdlhšiu krytú nákupnú pasáž, ktorou sa Bern pýši. Vďaka krásnym stredovekým arkádam má až 6 km. Celú sme ju nedali. to by sme asi po celodennom chodení nezvládli. Mimochodom neodporúčam vchádzať do čokoládovní, tak niečo famózne ste ešte nevideli a skoro každá má aj v ponuke koláče všehodruhu. Keď uvidíte ceny, chuť vás síce prejde chuť, no slizky sa vám zbiehať budú ešte celý deň. Verte mi, je to raj! Pre tých čo chôdza neodrádza alebo plánujú cestovanie riešiť bicyklom, odporúčam ešte jednu vec. Bern je super aj v tom, že ak chcete trošku utiecť od ruchu veľkomesta, stačí sa dostať dole k rieke a je to. Popri celej rieke sú vraj vybudované chodníky/trasy. Dokonca v niektorých častiach je možné sa k rieke dostať bližšie a okúpať sa tam. Čo je podľa mňa skvelý nápad aj pre domácich. Predsa len veľkomesto je veľkomesto a občas to má svoje nevýhody (však sama poznám a určite aj mnohý z vás). Ak vás Bern zaujal viac ako len na jednodňovú aktivitu povenujte sa mu tak 3 dni. Tie sú naozaj tak akurát na to aby ste ochutnali jeho výhody a pekné lokácie.  Pre dnešok to bolo všetko a čoskoro bude posledný článok z našej mini dovolenky.

Príspevok Swiss summer trip – Bielersee & Bern je zobrazený ako prvý na blog by ZuZu.

Pokiaľ ma sledujte aspoň na jednej sociálnej sieti, viete že tento rok som bola 1.x vo svojom živote na festivale. Áno naozaj 1.x počas svojich 27 rokov. Asi sa to zdá niekomu divné ale hold nikdy mi to nejak nevyšlo.
Hlavným dôvodom ale bol môj nezáujem prežiť čo i len noc v stane. Pri tejto predstave ma vždy až zamrazilo ak mi niekto povedal, že ide stanovať na festival. Stanovačky to naozaj nie je nič pre mňa a nikdy nebude. Pokojne ma nechajte spať v aute, hromadnej doprave, hotely, motely a neviem v čom ešte. Do stanu ma však naozaj nedostanete. Mám voči nemu určitú nedôveru počas búrok a garancia, že mi doňho nič nevlezie v mojich očiach nie je ani nebude. Práve preto som sa o to viac potešila keď som dostala  možnosť v spolupráci s F&F prežiť jeden deň na Grape festivale. Na môj 1. festivalový zážitok bol jeden deň podľa mňa tak akurát. Čo myslíte? O to väčšia sranda bola, že ten zážitok som mala práve na moje meniny. Hm, žeby to takto F&F chcelo? 😀 Tak som to poňala ako takú menšiu meninovú zábavu 🙂 Dokonca som sa snažila aj spraviť niečo tematického na svojej tvári. Tento rok mal totižto Grape opäť dresscode a bol na tému „Kmeň“. Udial sa hádam môj 1. experiment v podobe „maľovania“ na tvár. Viem, viem chcelo by to prax ale podľa mňa aj toto bol úspech. Moje make-upové kreácie sú totižto väčšinou priam až na bode mrazu a občas ešte nižšie. Preto očakávam pochvalu 🙂  Doladila som si k tomu obľúbené kúsky z F&F. Nahodila na seba nejaké tie DIY doplnky, lebo #recyklujmespolu a kreativitu treba občas vypustiť. Potom už len šup ho do Piešťan na letisko za zábavou. Plánovala som si to naozaj užiť, vychutnať koncerty a celkovo atmosféru. Poviem vám bolo skvele. Síce mala som aj pár šedých chvíľok kedy som uvažovala nad tým, že už asi trochu starnem. Predsa len tento festival je viac prístupný aj z finančného hľadiska mladším generáciám. (V preklade aj pubertáci pod 20 sa tam veru nájdu.) Jednoducho treba rátať s tým, že občas to tam človek pocíti. Viete keď vidíte to“dieťa“ opité už o štvrtej poobede, tak sa nad tým trochu zamyslíte… Aspoň teda ja som sa. Možno som divná a možno fakt starnem. No celkový dojem bol super a koncerty sme si užili. Korben Dallas bol mega a stihla som aj kúsok Genius Locci. Baby si vychutnali Puding Pani Elvisovej. Konečne som zistila, kto sú Metronomy a čo za hudbu majú (hanba mi). Zbehla som aj navštíviť baby z handmade zóny a pokecať s nimi. Hlavne som tu bola s dvomi skvelými blogerkami Veronikou a Tímeou. Áno vieeem niečo tu chýba. Fotky! Tých naozaj teraz nemám veľa, lebo sme si to s babami užili viac offline ako online, no spravili sme vám aspoň pár záberov našich outfitov. Tie moje si pozrite pod článkom a keby ste chceli vidieť ako sa zladila Veronika čekujte tu a Tímea zas tu. Baby to podľa mňa dali na jedničku. No a to by sme neboli „správne blogerky“, ak by sme trošičku nepomohli F&F s hľadaním zaujímavých outfitov na Grape festivale počas piatka. Ak ste zvedavé čo sa im páčilo, tak klikajte nižšie na príspevok. Nájdete tam obľúbené piatkové outfity podľa F&F. K záveru len toľko, že sme nakoniec stihli aj kúsok z Tom-a Odell-a a búrke sme sa vyhli presne včas. Dúfam, že o rok zlanárim niekoho na ospevovanú Pohodu na ten jeden deň, nech sa vyhnem tomu stanovaniu 😀 Vy sa mi medzi tým pochváľte ako ste prežili Grape a čo takého ste tam stihli zažiť? Lebo akosi sa mi neporadilo stretnúť nikoho o kom som vedela, že sa na Grape chystá. Čo vám poviem v tomto som asi expert…

Príspevok Grape festival je zobrazený ako prvý na blog by ZuZu.

Dnes som sa po tak dlhej dobe dostala k tomu napísať článok z našej dovolenky. Popravde ani sa mi do toho nechcelo ako sú tieto horká je to na nevydržanie doma, vonku a vlastne všade… človek by bol najradšej nonstop v bazéne, o čom ja môžem len snívať. Teraz sa však na chvíľu prenesieme späť o pár dní dozadu.
V strede júla ako ste mohli postrehnúť aj na instagrame sme si s drahým urobili menší trip do Švajčiarska za jeho rodičmi, ktorý tam nejakú tú dobu pracujú. Bola to pre nás celkom výhoda, keďže sme vďaka tomu ušetrili na ubytovaní aj keď sme bývali na okraji jednej dedinky. Lenže to by sme neboli my, keby sme cestovanie neskomplikovali inými vecami, všakže? Moja polovička sa totižto nakoniec rozhodla, že nášho 4-nohého člena rodiny nenecháme ani náhodou na starosť, počas tých pár dní, niekomu inému ale berieme aj jeho. Ono ako nebolo by na tom nič zvláštne ak by sme sa nerozhodli takúto vec riešiť tak cca mesiac pred dátumom cestovania 😀 Pri nás dvoch to ale nikoho neprekvapuje a mňa už tobôž nie. Keď som teda vedela za milión %, že s nami náš Maxík pôjde začala som nejaké tie info o cestovaní zo psom zistovať. Po týždňovom intenzívnom hľadaní na internete, som našla len pár nejasných údajov, ktoré mi veľa nepovedali. Maximálne len to, že pes musí mať do akejkoľvek krajiny aj v rámci EÚ aj mimo nej pas. Práve preto som sa rozhodla vám aj tieto informácie v tomto mojom 1. článku trochu priblížiť. Pre tých čo sú psíčkomili ako my 🙂 by sa mohli zísť. Vybavenie pasu pre svojho miláčika nie je až taká zložitá záležitosť. Stačí prísť k svojmu veterinárovi a prichystať si peňaženku 😀  V prípade ak máte psa čipovaného je dobré prísť rovno s ďalšou nálepkou čiarového kódu čipu, ktorý ste pôvodne mali aj v starom očkovacom preukaze. (pozn. a tip autora: My sme nášho Maxíka kupovali z druhej ruky a veru takéto niečo sme nedostali. Vzhľadom na časovú tieseň som nestihla prezistiť, akým spôsobom sa dodatočne dajú čiarové kódy získať. Na internetovej stránke KVL tieto informácie neboli. Po skúsenosti však viem, že starý očkovací preukaz už využívať nebudete, takže ak ste na tom tak, ako sme boli my, môžete to riešiť vystrihnutím tohto kódu a nalepením obojstrannou páskou do nového pasu.) Takýto pas vám teda vyrobia na počkanie a jediné čím sa líši od bežného očkovacieho preukazu, že údaje o zvierati sú trvalé (prelepia sa takou fóliou, ktorá sa nachádza vo vnútri)  a preukaz obsahuje číslo pasu. Ako som už spomínala následne budete už chodiť na očkovania len s týmto. Samozrejme v každej krajine sú iné podmienky na prevoz psa. V rámci EÚ pokiaľ sa nejedná o nejaké špeci krajiny vám stačí spomínaný pas a mimo nich si stačí informácie dozistiť u veterinára. Ja vám viem dať typ jedine na spomínané Švajčiarsko. V prípade ak cestujete som psom do Švajčiarska je okrem pet pasu povinné mať psíka 48 h. pred cestou odčerveného. A ako prebiehali celé  kontroly na hraniciach? Vzhľadom k tomu, že naše cestovanie začalo v stredu po práci čo v preklade znamenalo cca okolo 19tej odchod z Bratislavy a následne cca 11 hodinové cestovanie aj s prestávkami trasa (Rakúsko – Nemecko – Rakúsko – Švajčiarsko) nás na ani jedných hraniciach nezastavili, dokonca sme dlhšie čakali na hraniciach Rakúsko – Nemecko, ktoré sú mimochodom viac sledované odkedy sa vo veľkom riešia hromadné úteky utečencov, ako na tých švajčiarskych.  Keďže sme do cielovej destinácie došli viacmenej až vo štvrtok nad ránom, dali sme si menšieho šlofíka a po ňom nasledovalo konečne spoznávanie Švajčiarska. Uvítali sme sa s domácimi u ktorých sme boli ubytovaný a s ich zvieratami. Samozrejme v ten deň nemohol chýbať ani 1. výlet do tretieho najväčšieho mesta Basel, ktoré sa nachádza na rieke Rýn a je naozaj na skok od hraníc s Nemeckom a Francúzkom. Tak ako väčšina miest vo Švajčiarsku aj toto malo svoje čaro, no očakávajte naozaj ruch veľkomesta. Nie však takého ako máme v Bratislave. Ľudia sú síce uponáhľaný ale stále ľudský. Doprava je tam riešená skvele. Hneď pri vlakovej stanici nájdete miesta kde sa dajú vypožičať bicykle alebo môžete voliť mhd v podobe električiek. Pozor! Cestovanie po Švajčiarsku nie je najlacnejšia záležitosť. My sme väčšinu miest riešili autom a v rámci mesta peši. Ceny som si však pre zaujímavosť porovnala a cestovanie bicyklom vás naozaj vychádza lacnejšie. Pokiaľ teda ste šikovnejší ako ja (áno naozaj som na bicykli nabúrala do billboardu na autobusovej zastávke) a chceli by ste poriadne spoznávať Basel určite si vypožičajte bicykel.  My sme to poňali tak „lajtovo“ lebo pri tomto výlete sme so sebou brali aj Maxíka. TIP: Pokiaľ nemáte vyslovene „mestského psa“ neodporúčam ho brať so sebou. Pozreli sme si mesto a jeho uličky, nejaké tie kostoly (naozaj tu majú dosť kostolov), jednu z mnohých vyhliadok na Rýn a partičku hrajúcu petang. Posedeli, zistila som že nikto nechce ísť kompou na druhú stranu (veľká škoda, vyzeral to ako super zážitok) a potom sme sa vrátili do nášho dočasného pár dnového domova pospať si aby sme boli ružovučko vyspinkaný na ďalší deň. O tom však niekedy nabudúce, keď sa dostanem k ostatným foto od drahého. Zatiaľ aspoň ochutnávka z nášho ubytka a prvého výletu 🙂

Príspevok Swiss summer trip – ako cestovať so psom mimo EÚ je zobrazený ako prvý na blog by ZuZu.

Po dlhšom čase som sa rozhodla opäť navštíviť interbeauty a dať mu ešte šancu. Tentokrát som sa ale rozhodla pozrieť výstavu, ktorá sa koná vždy začiatkom nového roka cca niekedy počas februára.
Vzhľadom k tomu, že je spojená aj so svadobným veľtrhom, tak ma zo zvedavosti lákala táto výstava už dlhšie. S mojim drahým som však ísť nemohla, to by chudáčik neprežil. Ešte by si myslel, že mám potrebu sa už vydávať a to veru zatiaľ nie. Tak som teda spracovala moju milú kolegyňu a hor sa kochať. Popravde však jediné čo ma najviac očarilo bol program na ktorým sme teda náhodou natrafili.  Keďže samozrejme Zuza šibnutá si myslela, že 10. február je až tento víkend čo bude…. samozrejme, že nebol všakže 😀 čiže naša návšteva výstavy bola štýlom uvidíme koľko bude roboty v piatok a podľa toho pôjdeme po práci kuk alebo nie. Našťastie sme išli a ja som aspoň na chvíľku vypadla zo stereotypu (ďakujem Miška ♥) Lenže tým pádom som nemala ani páru na aký program tam ideme. Nevadí aj tak som si to svojim spôsobom užila. Priestory sme však mali obehnuté cirka za takú pol hodinku. Stretla som tam dve šikovnice z handmade sféry. Videla pár naozaj krásnych tortičiek aj keď niektoré by som skôr nazvala tortiská také boli veľké. Bol tam jeden salón od ktorého sme brali šaty na fotenie. Vidieť ste ich mohli TU.  Obchodík Mia Bella, ktorý už dlhšie sledujem na facebook-u. Tým to však asi aj pre mňa skončilo. Z interbeauty som mala aj tentoraz zmiešané pocity. Keby tam nebol ten NYX, tak nenakúpime vôbec nič. A keby tam nebolo aktuálne vyhlasovanie súťaží v líčení a bodypaintingu tak sa asi nezdržíme. Ja neviem či som tak náročná ale fakt za tých 6€ by som tam čakala viac toho. Svadobné šaty by som si napr. na takejto akcii asi nevybrala. Dokopy sme asi tak na jednej ruke zrátali, ktoré nás trochu zaujali viac ako len slovom pekné. Wau efekt sa nedostavil vôbec… (asi by som bola zlá nevesta:) Obrúčky som len tak zo zvedavosti kukla. No mala som pocit, že pozerám do kopy sena. Stále som videla pred očami to isté. Môže to byť však tým, že už asi rok mám vyhliadnuté tie podľa mňa najkrajšie obrúčky na svete a našla som ich na Sashe a tam je teda pre mňa teda latka naozaj vysoko. Čiže sme si vychutnali spomínaným program, ktorý bol zaujímavý. V líčení mali kočky dve témy „Frida Kahlo“ a „bábika“ a veru bolo tam mnoho make-upov aj celých outfitov nad ktorými som žasla. Žienky to poňali naozaj super…. osobne mám rada takéto tematické líčenia a nápady celého outfitu. Vidieť na tom ako sa v človeku prejavuje kreativita. Ďalšie vyhodnotenie, ktoré sme videli bolo vyhlásenie víťazov v ozdobách na telo a bodypaintingu. Zas niečo čo ma dostalo, fakt super nápady a prevedenia. Kukli sme si ešte jednu svadobnú prehliadku, za mňa trochu trapas lebo ako aby modelka mala krikľavo-žlté lodičky pod svadobnými šatami (pozn. mám rada netradičnosť ale vôbec jej k tomu neladili) alebo dokonca nohavice. No neviem ale prišlo mi to celé nedotiahnuté aj keď modely šiat boli pekné. Tie ste mohli postrehnúť v mojom instastories ak ma sledujete. Konečný verdikt tejto akcie je za mňa asi slabý priemer. Chcelo by to ešte vychytať nejaké veci a lepšie vyberať firmy, ktoré sa tam prezentujú, prípadne nespájať viacero veľtrhov dohromady. Nech to už naozaj má grády aby si tam nevesty našli naozaj všetko na jednom mieste a bolo by z čoho vyberať. Myslím, že organizátori by nemali núdzu na zaplnenie priestorov ak by to takto spravili. Lebo napríklad v dolnej časti veľtrh dieťa a rodina, úplne zbytočný, dávala by som ho pri inej príležitosť. To je však len môj osobný názor. Mám však aspoň skúsenosť do budúcna a viem, že sa mi to nevyplatí za to vstupné, navštíviť takúto výstavu. Vzhľadom k tomu, že som nešla s cieľom na akcii fotiť, tak ja osobne som pridávala len pár vecí na instastories cez mobil. Našla som však jedného milého fotografa, ktorý dal fotky presne z toho dňa čo som tam bola fotky verejne do plénu. Čo ma veľmi teší a svojim spôsobom mu zato ďakujem. Tak aby ste si aj vy niečo z tejto výstavy pozreli dávam vám sem pár foto čo som vybrala mojim „odborným“ okom, žeby vás mohli zaujímať 🙂 Ostatné, ak by ste chceli, si môžete pozrieť na jeho fb stránke.

photo by Vlado Mikloš 

Príspevok interbeauty 2017 + svadobný veľtrh je zobrazený ako prvý na blog by ZuZu.

Ako minulý rok tak aj tento sme sa s mojim Oknaj-kom rozhodli zúčastniť Bielej noci v Bratislave. Avšak tým, že môj drahý mal ako naschvál na druhý deň rannú, museli sme sa časovo tomu prispôsobiť. Čo to znamená?
Jednoducho sme celú bielu noc absolvovali v čase keď je tých ľudí v uliciach najviac. Predsa len rodiny s deťmi alebo mimobratislavský občania neabsolvujú toto celé o nejakej jednej v noci. Takých je naozaj málo čo áno (napríklad my, ak by teda drahý nešiel na rannú :). Práve, preto to bolo trochu náročnejšie. Hlavne pre toho môjho fotografa, čo potrebuje čas, pokoj a miesto na rozloženie statívu a ešte k tomu neznáša davy. Nakoniec sme to ale zvládli a príjemne si to užili. Pre môj pokoj v duši a obmedzenie chaosu a nervozity, som vopred naplánovala našu vlastnú trasu prechádzky, vďaka ktorej sme mali šancu vidieť čo najviac zaujímavých diel a zároveň pri tom nezabiť celú noc 🙂 Predsa len ísť na takúto akciu nepripravený v čase najväčšej masovky je podľa mňa šialenstvo. Minulý rok sme boli o dosť neskôr a aj tak ma hnevalo, že sme nestihli všetky atrakcie, ktoré sme chceli, lebo sme nemali ani len mapku a tápali sme v dave. Len takú v mobile, ktorá mi bola na dve veci. Tento rok som sa preto rovno pripravila deň vopred. Vytlačila si papierovú mapu na ich stránke vyznačila diela, ktoré by som rada videla, prípade tie to čo boli ešte popri plánovanej trase a hurá mohlo sa ísť nocovať 🙂 Samozrejme Maxíka sme nechali doma, predsa len taká masovka podľa mňa nie je príjemná pre žiadneho psíka. Hlavne keď ľudia nepozerajú ani len pod nohy a chodia ako slepý. Ak by ste chceli vedieť trochu viac čo to Biela noc vlastne je môžete sa pozrieť tu na môj článok z minulého roka. Inak ak by vás to zaujímalo za mňa osobne najkrajšie inštalácie boli Starý Most, sad Janka Kráľa, na kamennom námestí tie oči, Kapitulská a bratislavský hrad. Tieto boli pre mňa osobne naozaj topky a oproti minulému roku sa mi páčilo, že si naozaj ľudia mohli niektoré diela vyskúšať. Napr. na hrade bola svetelná a zvuková projekcia podľa vášho tepu a mrak na Kapitulskej, ako uvidíte na foto, sa dal zapínať a vypínať. Robilo to efekt búrky 🙂 Samozrejme aj mnoho ďalších diel a vychytávok ale to by som tu mala článok aj na dve A4. Práve preto, na dnes už stačilo slov pozrite si radšej foto a keď sa vám bude chcieť môžete mi napísať váš názor na Bielu noc. Prípadne či ste tento rok boli pozrieť aj osobne, či už v Košiciach alebo Bratislave?

Starý Most

Ondrej Maksi & BN Label / Harmony / SK

Sad Janka Kráľa

Bratislavský hrad

Modrý kostol sv. Alžbety

Most SNP -UFO

Schodisko medzi Svoradovou a Zámockou ulicou

Kamenné námestie

Príspevok Biela noc 2016 je zobrazený ako prvý na blog by ZuZu.

Nedávno som navštívila krásne miesto, ktoré mi bolo doposiaľ neznáme. Avšak ma očarilo natoľko, že som sa oň rozhodla s vami podeliť. Prvýkrát som zavítala do vinárstva a nie len tak dajakého.
Je pravda, že moje cestovanie na blogu nie je až tak spomínané. Je však na to prostý dôvod, takých udalostí je naozaj minimálne. Priateľa mám domaseda, len sem-tam sa mi podarí ho niekam vyhnať a v prípade ak ma niekam volajú kamarátky, tak nie vždy to časovo vyjde. Predsa len cez týždeň to nie je také ľahké popri práci a našom psíkovi. Preto ma minulé pozvanie od kamarátky do vinárstva Château Rúbaň nesmierne potešilo. Príjemnú zmenu na strávenie víkendu na azda najromantickejšom mieste na svete, som si jednoducho nemohla ujsť! A poviem vám tak krásne miesto ako bolo toto som ešte naživo na Slovensku nevidela. Je síce fakt, že väčšina našich výletov s priateľom končí skôr v prírode ako na konkrétnych miestach alebo prípadne v neďalekom Rakúsku. O to viac ma lákalo, ísť sa pozrieť na miesto, ktoré sa nachádza v Strekovovskom kraji na juhu Slovenska.
Mimochodom ideálne miesto na svadbu ♥ Mňa chytila moja romantická časť za srdce, keď som to miesto videla (a to sa veru málokedy stáva). Avšak keď vám niekto povie, že sa dá zažiť svadbu pod holím nebom? Skúste si to predstaviť. To sa jednoducho neodmieta, také niečo má neopakovateľné čaro. Osobne by ma to ale nikdy nenapadlo, že by som išla niekomu na svadbu pod holým nebom na jeseň, alebo v zime. Avšak, očividne aj to je už možné. Predstavte si, uprostred dlhokánskych lánov polí, viniča a ovocných sadov, v ktorom slnko akosi svieti častejšie, dozrel čas nielen na kvalitné vínko, ale aj na poriadny žúr! Len nedávno sa tu podarilo zadovážiť špeciálny stan z prírodnej konštrukcie, ktorý vyhrieva nielen vzduch v ňom, ale aj celý parket. K tomu romantická výzdoba a osvetlenie, chutné jedlo a tá správna hudba… čo viac si želať? Na takú svadbu by som išla kedykoľvek! Pravdou je, žeby som si po tejto návšteve vedela aj tú svoju raz predstaviť presne v takomto ponímaní. (Asi už viem prečo ma drahý na takéto výlety neberie:) Dúfam, že aj nabudúce bude nejaká spontánna príležitosť, takto niekam zavítať a prinesiem vám podobných článkov viac. Lebo spoznávať nové miesta je tak skvelá vec a ešte k tomu ak je to v našom podľa mňa nádhernom Slovenskom kraji.

Príspevok Château Rúbaň – little trip je zobrazený ako prvý na blog by ZuZu.