Pozerám cez okno…. Vonku sychravo, jar si evidentne povedala, že ešte počká kým dám von posledné zimné fotky? Hm, možno sa len nado mnou zľutovala. A to som vám ešte chcela tento rok stihnúť nafotiť môj nový kabát, taký echt handmade. Konečne som si naň naškrabala peniaze.
Hold, ako už isto väčšina z vás vie z instagramu, zdravie si povedalo, že ma opäť potrápi a žiadne ďalšie fotenie tak skoro nebude. Asi to tentokrát budú naozaj posledné fotky z chladných dní. I keď, kto vie koľkokrát nás ešte chce počasie prekvapiť chladnými dňami… pritom každý už nedočkavo čaká, tie skvelé slnečné dni a príjemné jarné rána so štebotajúcimi vrabcami. Klamala by som, ak by som tvrdila, že ja k nim tiež nepatrím. Iba to slnko, to by som si ale v aktuálnom stave odpustila. Predsa len fungovať s jedným okom je trochu obmedzujúce a keď vám jedno začne slziť zo slnka (a samozrejme to zalepené to nebude) tak vidíte, akurát viete čo 😀 Nič. Čiže, v mojom prípade by si jar mohla dať ešte kúštik pauzu, nech nabieha tak pozvoľne do našich životov alebo aspoň do toho môjho. Predsa len jar má aj svoje úskalia – jarné upratovanie, jarná únava. Síce dnes mám pocit, že jarná únava ma už chytila alebo je to tým množstvom liekov, čo do seba pchám? Hm….ťažko povedať. Ono, dnes som chcela mnoho vecí tu s vami prebrať ale zisťujem, že vlastne som ešte stále neprebrala nič. Vlastne ani neviem, či to niekoho zaujíma a ani neviem, či tieto veci nie sú moc osobné a negatívne. No a ja veru negativizmus nechcem ani riešiť, ani rozoberať a vlastne ani spomínať vo svojom živote a už vôbec nie v tom vašom. Kto ma pozná vie, že sa snažím už pekných pár rokov myslieť pozitívne. Nepripúšťať si k životu nič, čo by ma mohlo negatívne ovplyvniť a snažím sa nebrať život tak vážne. Áno, áno stále sa to učím ale je to na dobrej ceste. Len potom vám príde do života niečo ako prišlo mne a máte chuť…. kričať …. na všetko, na každého a všade. Lenže potom, zistíte že to bolo úplne zbytočné a ani sa vám neuľavilo. K čomu to je potom vlastne dobré? Sama neviem. Viem však, že moja pozitívna vlna sa mi vrátila späť. Len mám pocit, že okolie ten pocit zo mňa nemá a pritom som naozaj pozitívne naladená aj s jedným okom. Veď som neumrela, len mám zápal, ktorý prejde ako vždy a stále to bude len tom, že nebudem vedieť z čoho to je. Áno je to zvláštne ale keď človek patrí k tomu malému % populácie, čo má nejaký zdravotný problém ktorý nie je bežný v uliciach, tak sú z vás ľudia taký ehm nejakí zmätení. Čo ti je? Operácia? Jooj áno to poznám aj mne praskla žilka. No a keď začnete vysvetľovať, tak buď vás pochopia, akceptujú to a už sa nepýtajú alebo sa vás pýtajú na to isté zas pri ďalšom zápale, lebo vás evidentne nepočúvali. Však, lebo je „trend“ intolerancii – laktóza, lepok, histamín. Prídete k doktorovi a ani vás poriadne nevyšetria a už máte niečo z toho. Takéto choroby pozná skoro každý, lebo to sa rozoberá všade…TV, noviny, sociálne siete. No niečo iné je už mimo bežných rozhovorov, preto sa to aj ťažšie vysvetľuje okoliu. Ľudia čo ma poznajú alebo sledujú roky, vedia o čom hovorím. Vedia, o mojich problémoch s okom, ktoré ma trápia a vedia aj o tom, čo to viac. Všetci čo ste ma spoznali len nedávno mali možnosť, to zistiť tiež, tak už ste oboznámení aj vy 🙂 Život ide ďalej a ja tiež. S okom či už zdravým alebo chorým. Síce ma to v živote obmedzuje ale neumieram. Viete, podľa mňa v dnešnej dobe skoro nik z nás nie je 100% zdravý, len niektoré choroby proste sú viditeľné aj navonok a iné zas nie. Je však ale na nás ako sa k nim postavíme, či sa nimi budeme zožierať a skončíme v depresiách, alebo sa naučíme s nimi „fungovať“ a prípadne ich skúsiť správnymi prístupom eliminovať. Ja som si povedala, že pozitívna cesta je tá lepšia voľba. Síce, áno, aj ja som len človek a občas to na mňa spadne ale stále to nemení nič na tom, že sa snažím byť pozitívne ladená. Mimochodom má to svoje výhody. 😀 Za tých pár týždňom s okom prelepeným sa mi ani raz nestalo, žeby som si nesadla v mhd. 🙂 Dosť bolo ale o potýkaní sa jednookého človeka vo svete. Poďme radšej na pozitívne myšlienky a poďte si pozrieť všetky zimné fotky, ktoré sme ešte počas roku 2018 stihli nafotiť so Zuzkou. Áno ja viem, zimné fotenia mi každý rok nevychádzajú vôbec podľa plánov. O to viac, sa ale teším ak sa mi nejaký ten look podarí nafotiť. Tento rok mi to v oboch prípadoch vyšlo práve s fialovou, ktorá ma na moje prekvapenie drží doteraz. Pritom to začalo tak nevinne touto čiapkou z vintage secondhandu v Bratislave, kde som pôvodne išla na topánky (ktoré som mimochodom videla u Lenky – stylemon na stories). Nakoniec som skončila s touto kráskou. Vedela som, že bez nej neodídem. Začala som uvažovať čo ešte mám doma vo fialovej a bum ho. Máme tu look, ktorý som počas zimy nosila veľmi rada. A viete na čo som najviac pri ňom pyšná? Celý je vlastne z handmade výrobkov a zároveň oblečenie, ktoré ani jedno nie je fungl nové. Väčšinou sa jedná o oblečenie, ktoré mám už v skrini pár rokov alebo čisto secondhand-ové úlovky. No nie je to super? 😀
Pridaj komentár