Minule ste mohli čítať o tom aké reakcie vyvolala moja spontánna zmena strihu. Dnes vidíte, že okrem toho som si po chvíľke povedala, že šokujem ešte viac. 🙂 Nie nebojte sa nejdem sa tu zas rozpisovať o svojich vlasoch.
Myslím si, že o tom som už písala akurát tak dosť ako na blogu, tak aj na sociálnych sieťach. Vidíte, že sú oranžové a áno tak som to chcela. Nie neplánovala som, že sa budú tak rýchlo vymývať. Nie neplánuje ísť späť k červenej. Ryšavo-oranžová som chcela byť vždy len som netrafila odtieň. Teraz som ho síce trafila a je viac oranžový, čo sa mi páči ale zas aj keď je to trváca farba strašne rýchlo sa vymýva. Tak hľadám ďalej. Pár fotiek bude ešte s týmto vlasmi ale v sobotu sa zas farbím. Teraz mám totižto na hlave prosím pekne tri odtiene a to som v pláne nemala. Uvidím, čo zas z toho vyjde na tej hlave po farbení 🙂 Je však fakt, že oranžovo-ružovo -žltá som nechcela byť ani náhodou. A to sa držím zásadného pravidla, nezmývať si vlasy do týždňa viac ako dvakrát, preto si neviem predstaviť ako by niekto s touto farbou vyzeral po mesiaci pri častejšom umývaní. Zas som ale odbočila… späť k tomu čo som chcela…
***
Po zmene farbe vlasov na oranžovú som si uvedomila ako sme ešte stále „pozadu“. Ako to myslím? Dajte si na hlavu toto čo mám a máte garanciu, že sa na vás 1 človek z 10-tich nepozrie. Prvé dni som si pripadala ako chodiaci svetelný pútač a to si viete predstaviť, že som na hlave mala ešte čiapku? Lebo však kosa bola…. a tých pár prameňov čo trčalo? Ako vážne? Nedajbože, ak som si dala tú čapicu v MHD dole. To ste mali vidieť. Ľudia tu nie sú zvyknutý na inakosť a farby už vôbec nie. Síce som na pohľady už zvyknutá, lebo ako to ja nazývam „pracovne“ som iná a nemám problém kombinovať aj veci čo sa páčia asi len málo ľudom. No tie pohľady pri mojej oranžovej hlave boli počas 1. dní už aj na mňa too much. Stačil však týždeň a zvykla som si. Teraz už okolie neriešim ale evidujem ho. Stále však nechápem prečo sme taký, prečo tak udivene hľadíme na iných. Takým tým pohľadom „ako to dopekla ten a tá vyzerá“. A ak sa mi daná vec na osobe páči a pozerám preto na ňu, tak sa aspoň usmejem. Netreba sa hneď báť. Sme len ľudia, nehryzieme a hlavne úsmev vždy poteší a navodí lepší pocit z toho, že si danú osobu obzeráte. Je mi totižto jasné, že nie každý má odvahu len tak niekoho osloviť, že sa mu páči jeho štýl. Sama si na to nie vždy trúfnem. Zaráža ma však aj to ako na vás reagujú na pohovoroch. Dokonca viem o mnohých ľuďoch, že sa kvôli svojej práci boja niečoho takéhoto. Rozmýšľam stále viac, preto čo tak je. Prečo v niektorých iných krajinách to je úplne inak a neberú to ako niečo negatívne. Prečo Slovensko nedokáže patriť k tým vyspelejším krajinám a prečo sa neposudzuje kvalita toho človeka pred zovňajškom. Úprimne aj taký obchodný manažér (áno ide trochu do extrému) by ma presvedčil viac tým čo hovorí, ak to hovorí zaujímavo a vie o tom danom produkte. Mohol by byť pokojne aj potetovaný od vrchu až po spodok. Nikdy ma nepresvedčili tie naumelkované oblekové tváre, čo majú texty naučené a keď sa spýtate záludnú otázku sú stratený vo svojom naučenom texte. V dnešnom svete a v dnešnom Slovensku mi tak trochu chýba tá prirodzenosť. Nehranie sa niečo čo nie som, byť úprimný sám k sebe a byť hlavne sám sebou. Môj prvý dojem z pohovoru s oranžovými vlasmi bol zaujímavý a reakcie zvláštne. Neviem to popísať ale pozitívne dojmy som z toho celého nemala. To bol 1. moment kedy som sa naozaj začudovala, či sme naozaj takto „zaostalo“ na tom Slovensku. Druhý bol keď som bola na profesia days so Zuzkou, sa pozrieť skôr tak zo zvedavosti a záujmu o niektoré workshopy, diskusie a tiež využitia príležitosti 1.x tam ísť, lebo som mala cez deň doktora. Tiež som ostala prekvapená z niektorých reakcií na moje vlasy. Ako vážne? Vlasy? Toto HR asistentov odrádza k tomu, aby vás vôbec oslovili či vybrali? Hold, vtedy som si uvedomila že mať „dream job“ je asi umenie ak chcete byť sám sebou, lebo možno budete akokoľvek šikovný možno vás výzor môže zohrať rolu v tom či vás vôbec zavolajú na pohovor alebo či prejdete ich kolami. Vtedy som pochopila, že osoby jedinečné a výrazné v tomto našom mini Slovensku nimi väčšinou môžu byť len vďaka tomu, že sú na voľnej nohe. Prípadne to riskli ako ja vo svojej práci a prišli s tým, že snáď ich za vlasy nevyhodia, ak si robia prácu dobre 😀 (aspoň dúfam, že si ju robím dobre). Je to zvláštne a zároveň smutné a však verím, že aj tu sa to raz zmení. Viem sú firmy, ktoré už majú trochu iné zmýšľanie a som nesmierne rada, že sa to posúva týmto smerom. Stále je to však ešte v plienkach. Prirovnala by som to k handmade tvorbe a záujmu o ňu. Ešte sa máme čo učiť aby sa to trochu viac zlepšilo. Ja som sa, preto rozhodla svoje hľadanie dream job-u tak trochu ukončiť a radšej byť sama sebou so svojou živnosťou a jednou prácičkou na full time. Nemám chuť chodiť na pohovory kde na 1 z 10-tich na vás nepozerajú ako na idiota, čo má oranžové vlasy a nemá 3 diplomy. Budem radšej za toho pojašeného kreatívca, ktorý si buduje pomaly ale isto niečo svoje. Nech to mám zábavné, no nie? 🙂
***
Presne taký mám aj dnešný outfit, tak trochu farebný pre niekoho možno divne skombinovaný ale taký môj 🙂 Hlavne taký zimný aby som bola zababušená v tej zime čo sme fotili. Je inak celkom sranda, že odkedy mám farebné vlasy (nejdem písať oranžové, lebo teraz to má naozaj ďaleko od toho) tak málokedy siaham po čisto tmavých farbách. Ak už náhodou, tak celý look vždy oživým nejakým tým farebným rúžom… Asi bolo ten správny čas na zmenu farby aby ma tak trochu nakopla experimentovať. Teraz som ale zvedavá na vaše názory a pocity. Nemyslím, tie z mojich vlasov ale ako to vnímate vy, sme na Slovensku tak trochu „pozadu“? Mali ste niekedy pocit, že ak ste iný ako ostatná spoločnosť, tak automaticky ste v ich očiach čudná to osôbka? Či práve naopak, ešte ste sa s takýmto niečím nestretli? Ak nepatríte k tým čo vynikajú, tak mi aspoň napíšte ako takýchto ľudí vnímate vy? Som zvedavá na vaše názory 🙂
photo by Zuzana Madarászová
coat – zaful / leggings, top & backpack – F&F / shoes – Timberland / sweatshirs – GATE / earring – sammydress /glasses – Izipizi via Zoot
waw tak táto kombinácia oranžovej z modrej a plus aj tvoje okuliarke mne sa to celé veľmi páči! Btw ja najnovšie o takýchto okuliarkoch uvažujem – presne o takýchto rámoch – už nad tým uvažujem dosť dlhú dobu, už sa pomaly obzerám, kde také nájdem, aj som si už poskúšala, noo stále hľadám tie svoje. Takže supiš krásne a aj na FF akcie si bola veľmi pekne oblečená!! 🙂
DEZIRÉ
Ďakujem krásne ♥ Okuliare sú super, ja som si ich vybrala práve kvôli nenápadnému rámu a tento tvar mám celkovo najradšej, aj keď zhodou okolností mi nedávno môj drahý povedal, že práve tento typ tvaru sa mi vraj nehodí 😀 Ja ich však aj tak zbožňujem. Skús si kuknúť značku Izipizi, možno nájdeš svojho favorita 😉 Majú ich viacero farieb a dokonca aj tvarov a asi najviac super na tom je, že sa dajú v nich prerobiť sklá na dioptrické. Čo som ja aj urobila na týchto jedných a ešte jedny mám doma také isté len v inej farbe s pôvodnými sklami k počítaču.
Dobrý den vážená Zuzu, dovolte mi nejprve i Vám popřát požehnané Velikonoce. Přečtl jsem si pozorně Váš článek a prohlédl si Vaše fotografie, a teď přemýšlím nad tím co bylo skutečnou příčinou toho, proč jste to udělala a jaký je skutečný důseldek toho. Ale protože odpověď na tuto otázku není lehké najít, bude to chvíli trvat, než Vám budu moci říct jak je to ve Vašem případě. A já si myslím, že i Vy chcete porozumět proč jste to vlastně udělala, protož jste zjistila, že vám to někdy nepřínáší užitek. Ale ono vše má svůj smysl a oprávnění právě v tom, že je to člověku užitečné a prospěšné. Ale zjistit v čem a kdy se ten užitek dostaví je těžké. Takže já budu nad tímto jevem teď přemýšlet, protože to co jste udělala Vy dělají i jiné ženy a tak je vás víc, které by rády chtěli tomu porozumět. A až budu mít i pro Vás odpověď, napíšu něco o tom na mém webu. A ten naleznete na adrese: http://poznamkyv.sweb.cz, ale dejte si prosím pozor ať máte na začátku http a ne https. S tím s to totiž nefunguje. Doufám, že i Vám se bude můj web líbit a budete se tak chtít na něj občas vrátit. To je vše, hezký den, Váš Václav Strach.
Ďakujem za váš komentár a možno vám to trochu uľahčím, lebo dôvody mojej zmeny sú prosté. Chcela som to po čom som roky túžila tj. oranžové vlasy… som žena, ktorá miluje kombinovať, vymýšľať, experimentovať. Som kreatívec, telom aj dušou od mala a moje kreatívne ja sa mojim vekom prediera viac a viac na povrch. Pretože, viete žijeme na tomto svete len raz tak prečo si neplniť svoje túžby, sny a želania pokiaľ neubližujú a neurážajú? Ja som si jednu z mnohých splnila a hlavne nemám citový vzťah k materiálnym veciach a teda ani k svojim vlasom. Roky si ich farbím, lebo s ich prirodzenou farbou nie som spokojná, takže to sa nezmení. Starať sa o ne starám a to, že občas počas farbenia mením odtieň. No a? V mojich očiach sú to len vlasy 🙂 Čo sa týka toho čo mi priniesla táto zmena, beriem to optimisticky otvorili mi oči, že naozaj nechcem pracovať v korporátoch, ktoré nedokážu akceptovať tak banálnu vec ako je farba vlasov. V konečnom dôsledku som preto rada, že aspoň nestrácam čas tým čo by ma po roku aj tak zväzovalo a nenadchýnalo. Prajem tak isto pekný deň a príjemné Veľkonočné sviatky.