last winterlook

Nie nezbláznila som sa 🙂 To sme len fotili outfit na ďalší deň po údajne najchladnejšej noci tejto zimy.
Poviem vám, že potom ako som vystúpila z MHD a mala som prejsť peši po Moste SNP (ľudia čo poznajú trochu Bratislavu vedia) na druhú stranu, tak som si minimálne 3x nadávala aká som ja ťapa šaľená… Kto normálny si vyberie deň, ktorý má byť jeden z najchladnejších počas celej zimy na fotenie? No jedine ja… Lebo však idem k doktorovi na formalitky, beriem si dovolenku a chcem pozrieť workshopy na Profesia days, tak prečo si nedať rovno aj fotenie? Ešte, že tá moja Zuzička je rovnako šaľená ako ja 🙂 Takže sme vymrzli na kosť, ja som zhodnotila že táto bunda ani náááhodou nie je do zimy (ešte, že už tá jar prichádza) aj keď ten šál áno a že na Profesia days človek ako ja prácu nenájde. O tom ste ale mohli čítať v mojom poslednom článku s oranžovými vlasmi. Musím však povedať, že workshopy a diskusie boli celkom zaujímavé a myslím si, žeby si v nich každý vedel nájsť to svoje. O tom som ale dnes nechcela. Dnes som chcela tak trochu ukázať, aká som „šiši“ pre tento blog a dozvedieť sa či aj vy robievate bláznovstvá pre niečo čo vás napĺňa, baví alebo prípadne bláznovstvá pre niekoho iného, vášmu srdcu blízkeho. V mojom prípade sú to dva dôvody, pre ktoré viem robiť občas v očiach druhých (niekedy po čas aj svojich) nelogické veci. Ako ste sa už dočítali tým jedným je blogovanie, handmade a všetko s tým spojené,  a druhým je moja polovička. Teda nie moja polovička, ako že som rozdvojená osobnosť, to zatiaľ nie (a dúfam, že sa mi to ani nestane aj keď… pri mne človek nikdy nevie..) ale myslím môjho Oknaj-ka. On to síce nevie a podľa mňa ani nebude vedieť, lebo môj blog nečíta a tieto moje „šiši“ momenty, tak nevníma ale je to tak.  Nechcem hovoriť, že pre lásku urobím čokoľvek to zas nie, lebo popravde na tú „pravú lásku“ ako z romantického filmu neverím. Aj keď romantické filmy rada pozerá a predstavujem si aké by to bolo super žiť v takom „dokonalom svete s happy endom“. Pointou však je, že pre človeka ku ktorému má silnejší citový vzťah (oh to znie ako z nejakej encyklopédie) viem robiť mnoho šialeností. Dokonca mi tento človek rokmi formuje postoj k životu ako takému. Samozrejme musí mať u mňa akceptovateľné argumenty, moja býčia povaha sa totižto nezaprie. A vzhľadom k tomu, že s istotou viem povedať, že momentálne tento článok nečíta, tak sa vám priznám. Áno, tento človek je presne ten čo ak by mi povedal ideme preč a podal ruku, tak by som išla… s obavami čo bude, lebo ja som v niektorých situáciách panikár a stojím nohami pevne na zemi… ale išla, kamkoľvek. Samozrejme aj s naším Maxíkom. Keď tak rozmýšľam je to vlastne druhé živé stvorenie, pre ktoré som schopná robiť šaľenosti. Napríklad, taká turistika ja sama a pes… pred xy rokmi v mojich očiach šialenosť, lebo čo ak sa niečo stane, čo ak stretnem nejakého blázna alebo poľovníka alebo ja neviem čo ešte (zas pracuje moja fantázia ja viem). Teraz si vďaka Maxíkovi pokojne (ha, že pokojne – mihne sa jeden konár divne a som v pozore ja aj pes…ja, že čo ak to budem sakra diviak a pes, že hmmm tam sa niečo pohlo ja to ulovím) vykračujeme v lese, lebo aj keď sa drahému nechce moja chlpatá gulička radosti je šťastná ak ho kedykoľvek zoberiem von. Viacmenej aj keď toto malé štvornohé stvorenie nevie rozprávať donútilo ma k viacerým veciam a  obsah som ako „šiši“. Šiši, ah to je tak milé slovo ♥ Pripomína mi totižto detstvo – „Ty si taká šiši“ Áno počula som túto vetu často a ostala mi v hlave stále. Možno to bude tým, že aj v mojich 27-mich (áno som taká stará a tento rok budem mať zas o rok viac) som stále „šiši“. Tak dnes teda jedno šaľené fotenie v menej teplom outfite ako to na 1. pohľad vyzerá.  Týmto ukončujem zimnú fázu fotiek a hurá jar 😀 Či? Víkend predsa tak vyzeral, tak snáď… Vy mi samozrejme nezabudnite napísať aké „šaľenosti“ ste v poslednej dobe spravili pre niečo či pre niekoho? Som zvedavá či len ja som taká uletená alebo nás je viacero 🙂