Vraj vlasy sú korunou krásy. Áno je to možno jedna z 1. vecí čo si na ľuďoch všimneme keď idú okolo (česť výnimkám ako ja, čo si pozerajú ich styling :D). No sú naozaj tak podstatné?! Nikdy som nevnímala vlasy ako niečo čo musí byť „dokonalé“. Nikdy som ani neriešila to, či vlasy majú mať svoju prirodzenú farbu a pod. Som človek premenlivý a milujem zmeny. Nie každá sa však dá zrealizovať. Ak mám ale potrebu niečo vo svojom živote rapídne zmeniť (okrem povahy), sú to moje vlasy. Áno Presne tak, tie to chúďatká „schytajú“ za moje duševné emócie a dlhodobé rozpoloženie. Inokedy zas chytím príležitosť za pačesy a kývnem na ponuku, ktorú by mnoho žien odmietlo bez mihnutia oka. Zas na druhej strane, byť ostrihaná for free v jednom z prestížnych kaderníctiev v rámci BA je celkom lukratívna ponuka no nie? 😉 Pravdaže nie len tak, ale za podmienky, že si do účesu nemôžete diktovať. Presne takto som sa dostala k aktuálnemu účesu ja. Mimochodom ak by ste to aj vy chceli „risknúť“ tak šikovnica Miška, na to aby sa zaučila vždy na nejaký konkrétny strih potrebuje mať niekoľko hodín „učenia“ za sebou. Presne preto hľadá tieto ochotné dobrovoľníčky akou som bola aj ja. U mňa však nastal háčik v tom, že ja a Miška sme mali jednu predstavu… školiteľ asi kus inú 😀 Mňa však viac pobavili reakcie ľudí potom. Vyzerám staršie, mladšie… Sekne mi to alebo čo si to dievča zlaté porobilo… Celkom zaujímavé ako rozlične vnímajú ľudia takýto čin. Prečo to označenie ľudia? Pretože to bolo rozličné aj u žien a dokonca boli aj reakcie chlapov. Niektorý kolegovia sa ma dokonca spýtali čo na to hovorí môj drahý. Dobré nie? 😀 Môj drahý si z toho ale ťažkú hlavu veru nerobí, vraj moje vlasy = moja vec. Čomu som tak trochu rada, lebo názor okolia ma nikdy až tak nedeptal, ako to keď vám vaša polovička pravidelne bude hovoriť „božinku čo si to urobila“. Je ale milé a trochu vtipné to pozorovať. Viete ono sú to len vlasy, dorastú, upravia sa. Jednoducho si zvykneme. Ja som so strihom nebola tak úplne stotožnená počas 1.-ých dní hlavne pre „chvostík“, ktorý som mala vzadu. Tak som si ho sponkovala a hneď to bolo lepšie. Zároveň som sa s Miškou dohodla, že mi môj povestný „chvostík“ odstrihne a bolo. Teraz mám účes, ktorý som síce neplánovala ale som sa s ním stotožnila a zvykla si naň. Áno trošičku ma mrzí, že až tak nemám ako experimentovať s účesmi, lebo moje vlasy sú ešte na nejaké natáčanie a zapletanie krátke, ale nevadí. Sú to stále LEN vlasy v mojich očiach, dorastú a potom budem mať možno zas iný strih, ktorému ostanem verná dlhšie.
Pridaj komentár