V pondelok nám tu striedavo padali krúpy a svietilo slnko. Čakala som už len dúhu. Keď som však v práci skončila, myslela som že cestou domov zmrznem. Bohužiaľ počasiu nerozkážeme a keď si raz povie, že krásne jesenné dni skončili tak to tak proste bude. Ja som však počas tých slnečných stihla nafotiť dva outfity a predtým ako môj Oknaj-ko upraví všetky foto z Fashion LIVE! 2017, aby som si mohla vybrať tie správne a priniesť vám dojmy v podobe článku, tak vám prinesiem práve tieto dva príjemné slnkom zaliate fotky. Až mi je smutno za tým počasí keď ich vidím. Mohla by naozaj takáto jeseň trvať dlhšie. To je presne tá časť jesene, ktorú osobne milujem. Môžete sa totižto pohrať s vrstvami. Viete experimentovať s pančuchami a vždy môžete vytiahnuť svoje slnečné okuliare, bez toho aby na vás ľudia naokolo divne pozerali. Samozrejme ruka v ruke s príjemným počasím u mňa idú aj tie príjemné trochu výrazné farby. Dnes to bola napríklad oranžová, ktorú som si za tie roky s mojimi ryšavo-červenými vlasmi obľúbila. Nejak mi to spolu s nimi hrá dokopy. K tomu nesmú chýbať zaujímavé Poko Loko pančuchy a veselý jesenný outfit je na svete. Oh áno ja som maniak na ich pančuchy, lebo tak superské handmade a dlho trvácne pančuchy čo prežijú aj môjho psa som dlho nezažila. Preto ich mám doma neskutočné množstvo a s radosťou ich počas jesene a občas aj zimy striedam. Len bohužiaľ iba ak neprší. Viete akosi som mantavá. Pri daždi sa mi vždy podarí zo zadnej strany ofŕkať. Prosím napíšte mi, že v tom nie som sama a aj vám sa to stáva. 🙂 Nech sa cítim lepšie. Presne preto na mne pestrofarebné pančuchy od Poko Loko nájdete len počas dňa bez dažďa. Dnes som si inak pri tom počasí čo je vonku, a vlastne aj na tých fotkách, ktoré dávam von, uvedomila ako neskutočne ten čas letí. Len nedávno bola teplá jeseň a teraz sa vonku schyľuje pomaly k sneženiu. Viete ani sa nenazdáme a ďalší rok je za vami ako voda. Zachviľu tu máme Vianoce a vlastne ani poriadne neviem kedy ten rok preletel a je tu ďalší. Nový s novými ambíciami a záväzkami, či povinnosťami. Mám pocit, že tie roky nám akosi utekajú čoraz viac pomedzi prsty, medzi toľkými povinnosťami a inými vecami si ani neuvedomujeme, že čas nám letí tak rýchlo. Na môj vkus až desivo rýchlo, lebo každý rokom toho mám nejakým spôsobom viac a viac. Len mám pocit, že toho každým rokom stíham menej a menej. Čím to je? Asi tým, že môj harmonogram z neznámych príčin nemáva hlavu a pätu. Uvedomujem si, že je to zlé. No po toľkých pokusoch vytvoriť si nejaký funkčný som to vzdala. Jednoducho mi to nejde. Hodila by sa mi osoba, ktorá by mi ukázala ako na to nech to celé má aj tú hlavu a pätu počas týždňa. Každú takú, ženy moje, obdivujem a skláňam pred nimi klobúk. Mimochodom ak ste taká a chceli by ste mi preorganizovať život, pokojne sa mi hláste 🙂 Či aj vy to máte tak ako ja? 😀
photo by Oknaj Lehcim, Nikon D5300
Pridaj komentár