Biela noc 2017

Tento rok tiež nemohol byť iný a počas minulej októbrovej soboty sme sa ako tisícky ďalších ľudí s mojim Oknaj-kom rozhodli stráviť večer na Bielej noci. Tak ako v minulom článku som sa aj dnes rozhodla vám priniesť pár záberov, ktoré môj drahý spravil.

Pretože aj tento rok sa dalo na čo pozerať. Síce je fakt, že po Bielej noci sa internetom niesla naozaj neskutočná dávka kritiky čo ma mrzelo. Každý rokom však začínam viac a viac chápať vete, že umenie naozaj nie je pre každého. Tento rok som si to užila, tak isto aj ten predchádzajúci a jediné momenty čo mi ničili tento večer boli ľudia. Ľudia, čo sa nevedeli správať. Ľudia, čo nebrali ohľad na nič a nikoho. Ľudia, čo neuvažovali logicky a rozumom ale s prepáčením ako teliatka. Potom prišli na ten slávny facebook zanadávali si na organizátorov ako to spravili celé zle a bolo. V tomto mi to pripadá, že sme tak trochu nevďačný a ufrflaný národ. Viete ono pri takejto udalosti, trochu treba rátať s masovkou, veď ani na festival sa nejdete s tým, že tam chcete pokoj a ticho. Veľa vecí si ľudia neuvedomovali, lebo sa o dané veci nezaujímali čo ma celkom mrzí. Napríklad to, že niektoré svetelné efekty neovplyvníte a vidíte slabšie ak máte deň po splne a obloha je sama o sebe „rozžiarená“.  Či si uvedomiť to, že sa netreba niekam trepať nasilu s kočíkmi, čo najbližšie bez ohľadu čo/kto je pred vami. Viete veľa umelcov malo svoje diela inštalované, tak že boli dostupne viditeľné aj z diaľky. O tom ako to vyzeralo v centre mesta radšej pomlčím. Zhrniem to tak, že som už asi prehnane zostarla a obdobie víkendových ľudí na ehm mól nepreferujem. Možno to je ten dôvod, prečo sa bežne snažím zdržovať v centre maximálne do desiatej. 😀 Poďme však späť k tým príjemnejším veciam. Tento rok sme mali naozaj bohatú ponuku diel ako platených tj, na BN Pass, tak aj tých neplatených. Osobne sme si s mojim drahým pripravili v mapke trasu ako našich vybraných umelcov a ich diela absolvujeme a strávili sme jednu príjemnú prechádzku po našej čarovnej Bratislave do 2-hej ráno. Áno naozaj aj do druhej 🙂 sama som tomu nechcela veriť, že sme to dokázali. Stihli sme naozaj všetko čo sme chceli stihnúť a dokonca dielo na Zuckermandel-i 2x. Sprvoti tam bolo až príliš veľa ľudí. Dokonca aj na môj vkus. Po odmyslení tých ľudí navôkol to bolo naozaj čarovné. Áno malo to stále menšie chybičky ale vidieť, že aj tento rok sa organizátori snažili a opäť sa o niečo posunuli bližšie k ostatným zahraničným krajinám. Každý rok vidím na bratislavskej Bielej noci malé krôčiky, ktorými sa pomaly ale isto snažila priblížiť k tým väčším metropolám, ktoré sú už roky súčasťou tohto medzinárodného umeleckého projektu. Pevne verím, že bude naďalej napredovať aj napriek toľkým negatívnymi ohlasom. Keďže viem, že vytvoriť a zrealizovať z ničoho niečo takéto dáva zabrať. Ono sa to na 1. možno 2. pohľad nevidí ale sú za tým roky ťažkej driny a roboty. Sama obdivujem každoročne aj tých dobrovoľníkov čo tam sú a musia tisíckrát za jednu noc opakovať ľudom aby dané veci nechytali a neničili. Keď si vezmem koľko autorov daných diel tam prestálo celú noc. Áno naozaj pri slovenských dielach ste mohli nájsť aj priamo ich autorov. Dokonca vám s chuťou a radosťou vysvetlili niečo o danom diele. V tomto by som možno ocenila aby daný autor bol trochu viac viditeľný/á nejakým označením. Síce ja som ten typ čo vníma rado okolie, takže dosť nasáva aj podnety okoloidúc/stojacich ľudí ale napr. drahý keď fotil, občas nezaznamenal daných autorov diel. Len keď som mu to povedala. Čomu sa nečudujem, no je fakt že okolo veľa vecí ľudia len bezducho prešli a niektorí si dokonca aj preventívne zafrflali. Ah jaj asi som z inej planéty alebo ja neviem. Toto ma naozaj trochu viac rozčarovalo ako som čakala. Viete, vo všetkom ľudia vidia problém, len nie v sebe. To je tá vec, ktorá mi príde akosi na hlavu. Preto by som možno touto cestou na to chcela aspoň trochu poukázať. Nebuďme prosím ako stáda oviec a nesprávajme sa tak bezducho. Nejdem dávať o ničom kázne čo by sa malo a čo nie…No občas sa nad sebou zamyslime. Či si naozaj dané veci nemôžete naplánovať vopred, či naozaj je potrebné sa niekam tlačiť ako taký šialenec, čo ide na black friday výpredaje alebo či sme niekedy nad danou vecou a jej významom vôbec uvažovali. Pre nás boli svetelné inštalácie od VŠMU tým miestom kde sme sa najviac zamýšľali. Nemáme však každú vec zdokumentovanú, to by sme tam strávili viac času ako do 2-hej rána. Tak vám prinášam aspoň tie foto čo máme a čo mňa osobne z Biele noci oslovilo. Tento rok sme mimochodom mali vysvietený krásne farebne rozhlas. Preto, tak ako som bola názoru, že by Starý most mohol ostať osvetlený farebne celoročne, presne tak som názoru že aj rozhlas by sa bol super v tomto novom šate. Škoda, že niektoré inštalácie neostávajú natrvalo. Veľká škoda. Moja topka však aj tak ostala stále tá istá aj keď som bola strašená aby som nemala veľké očakávania. Ja som ich mala aj tak. Realita však predčila aj tie 🙂 a ja som mohla spokojne spinkať, lebo som videla svoj vysnívaný mesiac v medickej záhrade a  svetlá na námestí slobody vo fontáne ♥. Samozrejme aj labyrint, ktorý sa neočakávane presunul do priestorov v Eurovei. Na humanoidov som počula zas len samé negatíva a viete čo? Mne sa páčili všetci piati, podarilo sa nám ale obstojne zachytiť len niektorých, lebo veď viete (ľudia). Som však zvedavá ako vnímate vy Bielu noc, či už tú v Košiciach alebo Bratislave. Tak pokojne píšte a môžete hodiť do komentára aj či ste ju boli pozrieť. Na záver už naozaj prejdime k foto….