Dnes som sa po tak dlhej dobe dostala k tomu napísať článok z našej dovolenky. Popravde ani sa mi do toho nechcelo ako sú tieto horká je to na nevydržanie doma, vonku a vlastne všade… človek by bol najradšej nonstop v bazéne, o čom ja môžem len snívať. Teraz sa však na chvíľu prenesieme späť o pár dní dozadu.
V strede júla ako ste mohli postrehnúť aj na instagrame sme si s drahým urobili menší trip do Švajčiarska za jeho rodičmi, ktorý tam nejakú tú dobu pracujú. Bola to pre nás celkom výhoda, keďže sme vďaka tomu ušetrili na ubytovaní aj keď sme bývali na okraji jednej dedinky. Lenže to by sme neboli my, keby sme cestovanie neskomplikovali inými vecami, všakže? Moja polovička sa totižto nakoniec rozhodla, že nášho 4-nohého člena rodiny nenecháme ani náhodou na starosť, počas tých pár dní, niekomu inému ale berieme aj jeho. Ono ako nebolo by na tom nič zvláštne ak by sme sa nerozhodli takúto vec riešiť tak cca mesiac pred dátumom cestovania 😀 Pri nás dvoch to ale nikoho neprekvapuje a mňa už tobôž nie. Keď som teda vedela za milión %, že s nami náš Maxík pôjde začala som nejaké tie info o cestovaní zo psom zistovať. Po týždňovom intenzívnom hľadaní na internete, som našla len pár nejasných údajov, ktoré mi veľa nepovedali. Maximálne len to, že pes musí mať do akejkoľvek krajiny aj v rámci EÚ aj mimo nej pas. Práve preto som sa rozhodla vám aj tieto informácie v tomto mojom 1. článku trochu priblížiť. Pre tých čo sú psíčkomili ako my 🙂 by sa mohli zísť. Vybavenie pasu pre svojho miláčika nie je až taká zložitá záležitosť. Stačí prísť k svojmu veterinárovi a prichystať si peňaženku 😀 V prípade ak máte psa čipovaného je dobré prísť rovno s ďalšou nálepkou čiarového kódu čipu, ktorý ste pôvodne mali aj v starom očkovacom preukaze. (pozn. a tip autora: My sme nášho Maxíka kupovali z druhej ruky a veru takéto niečo sme nedostali. Vzhľadom na časovú tieseň som nestihla prezistiť, akým spôsobom sa dodatočne dajú čiarové kódy získať. Na internetovej stránke KVL tieto informácie neboli. Po skúsenosti však viem, že starý očkovací preukaz už využívať nebudete, takže ak ste na tom tak, ako sme boli my, môžete to riešiť vystrihnutím tohto kódu a nalepením obojstrannou páskou do nového pasu.) Takýto pas vám teda vyrobia na počkanie a jediné čím sa líši od bežného očkovacieho preukazu, že údaje o zvierati sú trvalé (prelepia sa takou fóliou, ktorá sa nachádza vo vnútri) a preukaz obsahuje číslo pasu. Ako som už spomínala následne budete už chodiť na očkovania len s týmto. Samozrejme v každej krajine sú iné podmienky na prevoz psa. V rámci EÚ pokiaľ sa nejedná o nejaké špeci krajiny vám stačí spomínaný pas a mimo nich si stačí informácie dozistiť u veterinára. Ja vám viem dať typ jedine na spomínané Švajčiarsko. V prípade ak cestujete som psom do Švajčiarska je okrem pet pasu povinné mať psíka 48 h. pred cestou odčerveného. A ako prebiehali celé kontroly na hraniciach? Vzhľadom k tomu, že naše cestovanie začalo v stredu po práci čo v preklade znamenalo cca okolo 19tej odchod z Bratislavy a následne cca 11 hodinové cestovanie aj s prestávkami trasa (Rakúsko – Nemecko – Rakúsko – Švajčiarsko) nás na ani jedných hraniciach nezastavili, dokonca sme dlhšie čakali na hraniciach Rakúsko – Nemecko, ktoré sú mimochodom viac sledované odkedy sa vo veľkom riešia hromadné úteky utečencov, ako na tých švajčiarskych. Keďže sme do cielovej destinácie došli viacmenej až vo štvrtok nad ránom, dali sme si menšieho šlofíka a po ňom nasledovalo konečne spoznávanie Švajčiarska. Uvítali sme sa s domácimi u ktorých sme boli ubytovaný a s ich zvieratami. Samozrejme v ten deň nemohol chýbať ani 1. výlet do tretieho najväčšieho mesta Basel, ktoré sa nachádza na rieke Rýn a je naozaj na skok od hraníc s Nemeckom a Francúzkom. Tak ako väčšina miest vo Švajčiarsku aj toto malo svoje čaro, no očakávajte naozaj ruch veľkomesta. Nie však takého ako máme v Bratislave. Ľudia sú síce uponáhľaný ale stále ľudský. Doprava je tam riešená skvele. Hneď pri vlakovej stanici nájdete miesta kde sa dajú vypožičať bicykle alebo môžete voliť mhd v podobe električiek. Pozor! Cestovanie po Švajčiarsku nie je najlacnejšia záležitosť. My sme väčšinu miest riešili autom a v rámci mesta peši. Ceny som si však pre zaujímavosť porovnala a cestovanie bicyklom vás naozaj vychádza lacnejšie. Pokiaľ teda ste šikovnejší ako ja (áno naozaj som na bicykli nabúrala do billboardu na autobusovej zastávke) a chceli by ste poriadne spoznávať Basel určite si vypožičajte bicykel. My sme to poňali tak „lajtovo“ lebo pri tomto výlete sme so sebou brali aj Maxíka. TIP: Pokiaľ nemáte vyslovene „mestského psa“ neodporúčam ho brať so sebou. Pozreli sme si mesto a jeho uličky, nejaké tie kostoly (naozaj tu majú dosť kostolov), jednu z mnohých vyhliadok na Rýn a partičku hrajúcu petang. Posedeli, zistila som že nikto nechce ísť kompou na druhú stranu (veľká škoda, vyzeral to ako super zážitok) a potom sme sa vrátili do nášho dočasného pár dnového domova pospať si aby sme boli ružovučko vyspinkaný na ďalší deň. O tom však niekedy nabudúce, keď sa dostanem k ostatným foto od drahého. Zatiaľ aspoň ochutnávka z nášho ubytka a prvého výletu 🙂
Pridaj komentár