sweet balloons

Ahojte,
zas som tu dlhšiu dobu nebola. Keď sledujete môj instagram alebo facebook, tak viete prečo. Neodpustila som si zaznamenať moje pn-kovanie. Áno zas a znova ma môj zdravotný stav zradil.
Tentokrát nie hocičím ale očami, s tým istým problémom čo som mala aj cca rok dozadu. Áno uvedomujem si, že v mojom živote veľa vecí zanedbávam a bohužiaľ je jednou z nich aj moje zdravie. Hm a chcem vám to ja vlastne písať? Popravde ani sama neviem. Za tie dva týždeň čo som bola doma som sa tak zamyslela. Som si tak uvedomila, že to takto ďalej nejde (ale mi to trvalo skoro rok a potrebovala som k tomu druhý zápal oka). Asi je to divné čo tu píšem. Väčšinou sa tu nerozpisujem súkromne (vlastne skoro nikdy heh) ale dnes (pozn. včera) ma to nejak chytilo. Cestou v električke do práce zaniesť ukončenie pn-ky prišlo na mňa toľko slov a pocitov. Väčšina z vás, čo ma pozná osobne alebo aj neosobne vie, že sa snažím byť večný optimista. Navonok sa snažím tváriť, že je vždy všetko v pohode a zvládam to, veď veľa vecí nie je celý svet. Málokedy prejavujem veľké pocity, tie zažíva len môj Oknaj-ko a ten si toho teda niekedy vytrpí pri mne 😀 Nikdy som nemala zapotreby sa okoliu 100% zverovať čo ma trápi a čo sa mi zdá v živote nespravodlivé. Vlastne ani teraz neviem, či mám tú potrebuje aj keď ma v hĺbke duše toho dusí stále viac a viac. No začínam si uvedomovať, že takto to ďalej nejde… že môj život je posledné 3 roky šialenstvo a doteraz sa čudujem, že sa moje telo vzbúrilo voči tomuto režimu iba na tom oku. Vlastne možno aj inde len som si to až tak neuvedomila alebo  prejavy potlačila. Vlastne čo to ja dnes chcem povedať? Sama neviem, mám toho veľa na srdci ale či aj na jazyku, hm. Asi aj áno ale prečo tým vlastne zaťažovať vás? Poviem vám len toľko: Oko sa už našťastie lieči. Avšak čakajú ma ešte mnohé návštevy lekárov, aby prišli na to čo mi je a minimálne ešte dva týždne budem prežívať pozeranie sa na svet s jednou rozkvapkanou zreničkou. Dobré je však na tom všetkom, že som si konečne dostatočne oddýchla a uvedomila si, že už je nutné si stanoviť nejaký režim. Inak by som sa týmto tempom do ďalšieho roka zosypala. Tiež, že moje priority sú naozaj inde a netreba do všetkého dávať 100% a nie to ešte niekedy 120%, ako to robím občas ja a hlavne do ľudí, ktorý to neocenia.

Dnes vám aspoň prinášam niečo pozitívne v podobe fotiek, ešte z fotenia pred celým mojim pn-kovaní. Veru celé fotenie som si nesmierne užila. Síce nevyšli ani na druhý pokus podľa našich plánov (chceli sme fotiť priamo v novom hradnom parku, bol však ako naschvál uzavretý) ale tentoraz aspoň nezačalo liať ako z krhli pár minút pred fotením 🙂 Fotky s balónikmi a tutu sukňou som už chcela dávno, preto som ešte viac rada, že sme to využili naplno ako možnosti ponúkli aj keď hélium nebol (nehorázne koľko stojí hélium, v živote by ma to nenapadlo aké prachy v tom sú). S fotkami som na moje schopnosti „pózovania“ veľmi spokojná. Šikovná Zuzka z toho vykúzlila naozaj krásne fotky, začo jej ďakujem a tak isto som bola nesmierne šťastná, že som mala možnosť si vyskúšať a naživo ohmatať krásny vyšívaný opasok od Folková. Je to nesmierne talentovaná žienka, ktorá robí perfektne prepracované vyšívané opasky a mnoho ďalšieho. Naozaj kreatívne to žieňa a to ja môžem. Pri cestovaní mhd na stanovené miesto stretnutia som mala o zážitok postarané, cítila som sa ako nejaká celebrita, každý na mňa hľadel. Či to bolo kvôli výraznému a tak trochu netradičnému make-up od Drew alebo skôr kvôli oblečeniu neviem ale v tom outfite som sa cítila super a pokojne by som si ho vedela obliecť aj v bežný deň. Len teda s jemnejším líčením. 🙂 Ako ste na tom vy vedeli by ste si predstaviť vyjsť v takomto niečom bežne do ulíc?