Ako som už v minulom, článku spomínala nedávno som po viac ako 2 rokoch mala dovolenku, ktorá trvala dlhšie ako jeden deň a bola mimo môjho bytu 🙂 Áno konečne som sa dočkala… ani si neviete predstaviť aká to bola úľava.
Bohužiaľ mám ale počasie neprialo, práve preto veľmi fotky z výletov nemám. Veď, kto by túžil pozerať na fotky dvoch špinavých ľudí a psa, ktorý sú od blata a ihličia pomaly až za ušami, hľadajúcich po lese hríby. Ja teda určite nie 🙂 Preto som sa rozhodla vám priniesť aspoň pár záberov z krásnej chaty, kde sme strávili väčšinu času a verte či nie vôbec nám to nevadilo. Ani dážď, ani tá zima čo tam bola. Jednoducho celá atmosféra chaty to tak vykompenzovala, že nám naozaj bolo jedno ako je ale hlavne, že sme tam.
Síce sme na túto chatu chodievali pravidelne, keďže patrila rodine môjho drahého ale dlhú dobu bola už postaršia a nepatrila k tým novodobým chatám, čo sú pomaly ako druhý dom. Chcela svojim spôsobom už trochu renovácie a tak sa aj stalo. Tento rok sme teda išli do niečoho úplne nového a hlavne neznámeho. Nechali sme sa jednoducho prekvapiť čo nás bude čakať ale to čo nás naozaj čakalo asi nečakal ani jeden z nás. To miesto bolo očarujúce, dýchalo to tou starou chatou ale so štipkou modernej doby. Bolo to miesto, ktoré nabralo krásny rozmer, plné kreativity a hlavne šikovných tvorivých rúk. Priznám sa, toľko handmade vecí som pokope v živote nevidela a trochu som si uvedomila, kto chodieva pravidelne na Sashe nakupovať. Sú to ľudia, ktorý naozaj oceňujú handmade a dokážu tieto výrobky skvele skombinovať. Teda aspoň ja som takúto osobu stretla 🙂 a musí uznať, že z tejto chaty urobila krásne tradično-handmade miestečko. Čo som najviac ocenila bolo to koľko si s tým dala námahy. Predsa len hľadať výrobky, ktoré budú spoločne ladiť ale zároveň budú dýchať tým tradičným, čo ešte naše babky a prababky poznali to už v dnešnej dobe nie je ľahké. Veď predsa len objaviť starú drevenú komodu alebo klasické keramické riady ako napríklad formu na bábovku, či lievance. To nehovorím takých vychytávkach ako starý mlynček na kávové zrná alebo náradie na zber čučoriedok. Do toho ešte zakomponovať novú dobu v podobne kúpeľne, ktorá by sa nemala niesť super moderne. No je to umenie a sama uvažujem či by som to dokázala striktne udržať v tom tradičnom ponímaní. Veru neviem ale aspoň teda obdivujem každého čo niečo takého dokáže. Aby ste teda mali predstavu o čom toľko básnim poďte sa pozrieť na tento úžasný priestor….
V spodnej časti sa nachádza jedna veľká miestnosť, ktorá je predelená viacmenej kvôli komínu na obývaciu časť a kuchyňu. V týchto priestoroch je toho na obdivovanie naozaj neukúrekom tak len vypichnem pár drobností. Napríklad sadu kameninových hrčnekov od hliny alebo tieto krásne vázy/krčahy, ktoré sa našli na povale. Odkvapkávač na riad, ktorý skvele ladil s celým interiérom a pri tom by na nikdy nepadlo, že takéto niečo sa aj dá nájsť. Najviac ma však očaril stĺp, ktorý sa nachádzal vedľa schodov. Bola to tiež ručná tvorba jedného pána, ktorý ho vyrezal. Bol naozaj famózny a viem si predstaviť koľko práce za tým muselo byť.
Dole sa okrem tejto miestnosti nachádzala špajza a kúpeľňa. Na špajzke by som vám veľmi nemala čo ukazovať okrem dobrôt, ktoré už dávno všetci poznáte, takže poďme rovno na kúpeľňu. Kúpeľňa bola jedno krásne miesto. Malé ale zároveň obsahujúce najviac handmade výrobkov na jednom mieste. Zrkadlový rám od westernstyle, famózne skrinky od anyone a kúpeľňový set na mydlo a kefky od keramikagresko. (mimochodom ešte aj tie kefky čo tam boli, boli handmade drevené od Ecohearts ♥)
Horná časť bola určená na spanie a tam som objavila túto krásnu lampu, ktorú som nejakú tú dobu na Sashe obdivovala aj so šikovnosťou jej autora. Bohužiaľ nejak som sa nevedela k nemu už dopátrať, čo ma veľmi mrzí, keďže si pamätám, že mal takýchto skvostov viacero v galérii. Avšak pocit, že mám možnosť sa takéhoto skvostu naozaj naživo dotknúť a uvedomovať si, že ho môžem vidieť skoro každý rok, bol naozaj na nezaplatenie. (ach už aby som mala svoje vlastné bývanie a mohla si ho takými, krásnymi kúskami zdokonaľovať).
Tak a to máme z tejto pre mňa veľmi krásnej a príjemnej chaty všetko. Poviem vám, že tie ani nie 4 dni tam ubehli ako voda a pokojne by som to zvládla aj na týždeň-dva. Aj keď som internet mizernej kvality chytala len na parapetnej doske jedného okna a najlepší som chytila na vrchole kopca, ktorý bol 960 m n. m. , nevadilo mi. Bol to pre mňa čas, počas ktoré som nemala žiadne starosti, povinnosti a pocit že mám s tým časom preteky. Niekedy naozaj stačí človeku tak málo ku šťastiu a oddychu. Len na to netreba zabúdať 😉
Pridaj komentár