1. Väčšina ľudí ťa pozná ako Bežné Dievča, málokedy ťa spoznajú podľa mena. Skús sa teda predstaviť, kto vlastne si. Čo robíš, ak nefotíš a nemaľuješ? Ako si sa vlastne k handmade ako takému a foteniu dostala?
Asi ma poznáte cez fotografie. Fotka je moje vyslobodenie zo zblúdilej minulosti, kedy som narobila viac škody ako úžitku. Skrátka rodičia si už nevedeli rady a chvíľu som dokonca musela žiť „niekde inde“. Bolo treba život niečím naplniť, niečím špeciálnym, čo by ma prinútilo existovať, snažiť sa, mať to tu rada. A vtedy prišiel nápad za milión od jedného múdreho pána: „Eva potrebuje foťák“. Nasledovalo silné „zaťukanie“ na čelo, ale nakoniec predsa len foťák bol, taký malý kompakt. Vyzeral ako automatická práčka a tým to všetko začalo. Pred 11-timi rokmi. Prvé „geniálne fotky“ a moje prvé pohľady na farebný svet. A už sa to nedalo len tak opustiť. Kto vie, ako by to bolo bez mojej „práčky“, či by som ešte žila a kým by som vlastne bola. Po postavení sa na vlastné nohy nasledovala prvá zrkadlovka so setovým objektívom. Potom prišla lepšia, ešte lepšia a teraz mám zatiaľ najlepšiu . Síce ma stála celé odstupné z práce a chvíľkovú finančnú neistotu, čo bude… ale teraz už je nová práca, nová živnosť a veľmi krátke dni.
Maľovanie obrazov prišlo až neskôr, keď som mala pocit, že to, čo začnem, by som mohla aj dokončiť, nevzdávať sa a nehodiť hneď všetko za hlavu pri prvom neúspechu. To ma naučilo maľovanie, ktoré doteraz neovládam, ale baví ma :).
Raz prišiel nápad od frajera kúpiť brúsku Dremel. Tak sme si ju kúpili na Vianoce, tuším tri roky dozadu a odvtedy bola brúska využívaná, stále zapojená v elektrike v mini dielničke. Už som aj chcela s výrobou náušníc prestať, ale po dvoch týždňoch som sa nevedela zmieriť s tým, že brúska je odpojená a leží prachom, tak som ju
No a keď nevyrábam, nefotím a nemaľujem? Tak retušujem, zháňam rekvizity, obieham foto-miesta alebo dačo píšem a pripravujem… Na ostatné už veľa času neostáva. Ak predsa, tak rada zájdem do bratislavských klubov na príjemnú dnb muzičku, ktorá je mojou silnou inšpiráciou už hádam aj viac ako 15 rokov.
Táto fotka sa mi voľakedy veľmi páčila, dnes už sa len pousmejem… 🙂
8. Keby si mala povedať, čo osobne najradšej fotíš, myslím štýl? Tak isto v obrazoch… máš aj tam nejakú obľúbenú techniku? Keďže vidieť, že aj tie máš také rôznorodé. Napríklad teraz tie posledné sa úplne líšia od tých ostatných, ktoré si maľovala.
Áno, tie posledné sú iné. Učím sa pomaly so špachtľou maľovať, tak budú pribúdať podobné portréty a obrazy robené touto technikou. Pri fotení sú to určite ľudia, vždy sa zameriavam na oči a ľahko skĺzavam do detailov. Do budúcna by som rada tvorila fotku ako celok: modelka s charizmou v špeciálnom oblečení plus vizáž, vo vybranom prostredí, s emóciou prípadne v pohybe. V zálohe mám aj viacero iných nápadov, všetko sa to ale točí okolo ľudí. Mám aj niekoľko svadieb od jari do jesene, tak uvidíme, kam na nakoniec vietor zaveje a na čo ostane čas 🙂 .
15. Mám ešte jednu poslednú otázočku. Čo by si chcela odkázať ľuďom, ktorí tvoria tak ako ty?
štěstí je krásná věc,
štěstí je krásná a přepychová věc
Ale prachy si za něj nekoupíš.“.. takze makať a občas sa aj flákať… 🙂
Na záver chcem poďakovať Evke, že sa nám trochu otvorila a porozprávala nám o svojom živote. Ďakujem za čas venovaný týmto mojím otázkam a zároveň prajem veľa šťastia do života.
Vaša ZuZu
SASHE – https://www.sashe.sk/ARTANDWEAR
FACEBOOK – https://www.facebook.com/EvaNovanskafotografka/
juliannelifeblog says
Great blog♥
How about follow each other?
I follow your blog. Waiting for you♥
My Blog: http://juliemcqueen.blogspot.com
ZuZu says
Oh thx 🙂 <3 Me too.