1. Povedz nám niečo o sebe. Kto vlastne si? Aké máš záľuby? Čo robíš keď nevyrábaš a tak….
2. Náhodou tie počítačové hry ma celkom zaujali aké napríklad?
:DD online stratégie , naposledy The Settlers
3. Inak pri toľkých povinnostiach si sa vlastne ako dostala k handmade pamätáš si ešte kedy to presne bolo?
S handmade je to tak ako asi u každého, proste niečo robíš, skúšaš, lebo ťa to zaujíma. Vymýšľaš si nové veci a tak ďalej. My sme „postihnutí“ od malička…mama doma kedysi šila, tak som skúšala aj ja. Ešte je niekde zásterka a šatka s aplikáciami – môj prvý výtvor mame k MDŽ – ktoré som ušila keď som mala 10 rokov takže klasické ručné práce ako šitie, pletenie, háčkovanie, no a kreslenie.. to bolo odjakživa.. ale vždy len pre seba alebo rodinu ale vtedy sa to nevolalo handmade 😀
 |
4. Máš aj niekde fotku svojho prvého výtvoru?
5. Čiže zo začiatku si šila oblečenie a rôzne vecičky na seba alebo známych. Ako si sa teda dostala práve ku kabelkám? Veď to má od seba trochu dosť ďaleko či?
6. Medzi tým si netvorila vôbec?
Ja som sa dlhé roky venovala animácii. To je tvorba tak akurát. A samozrejme, ak som niečo chcela, tak som si to spravila. Či už niečo uplietla alebo vyrobila. Nemala som však taký ten pretlak, ktorým by som tvorbou musela dať von… Teraz ma núti vymýšľať nové veci napríklad materiál, ktorý mám doma alebo zamýšľam kúpiť.
To je ako tá veta: „V každom kameni je socha.“ – pre mňa je v každom kúsku látky alebo koženky nejaká kabelka, peňaženka alebo niečo podobné :)))
7. Trochu sa vráťme späť k tej animácii. Čo konkrétnejšieho si robila v rámci nej?
Ja som robila animátorku v STV štúdiu animovanej tvorby než ho zrušili. Robili sme večerníčky, animované vstupy do relácií a dokumentov, aj zvučky. Pokiaľ ešte nebola digitálna technika rozvinutá tak sa všetko robilo na film. To znamená, že som rozkreslila postavičky alebo čo bolo treba. Potom, keď to bolo prekreslené na papier, vymaľované a vystrihnuté, som to nasnímala. Tomu sa hovorí papierkový film (po našom papierkáč). Klasickú animáciu na fólie sme veľmi nerobili, ale občas som aj s ňou prišla do styku.
8. Pamätáš si aj presne nejakú animáciu, ktorá ti tak utkvela v pamäti? Nejaká tá rozprávočka, keď si spomínala aj tie večerníčky?
Jaaaj, tak to je asi televízna rozprávka „Múdry Maťko a blázni“. Robili sme ju hodne dávno. Je to hraná televízna inscenácia so štylizovanou scénou a kostýmami. Do nej sme robili animované sekvencie. Bola to vlastne jedna z prvých takýchto vecí v televízii. Nebola na to žiadna technika a my sme si s kolegyňou v štúdiu z monitora obkresľovali scénu a postavenie hercov. Podľa toho v trikovom štúdiu natočili animované časti. Po vyvolaní filmu sa to v strižni dávalo dohromady a napodiv to aj celkom sedelo :)). Nič sa nedalo opraviť ani znova naanimovať, lebo na to nebol čas a termíny. Proste horor no a táto rozprávka sa nakoniec vysielala veľmi často na Vianoce, čo bolo pre nás veľké zadosťučinenie :))
Mne sa nezdá nič nezvyčajné, že som teraz zakotvila pri kabelkách. Vždy ma zaujímala kopa vecí. Ako sa čo robí a ako to funguje, tak ma stačilo len trocha nakopnúť a bolo. To aj s animáciou som začala len tak, že som bola zvedavá, ako to kamarátka robí a išla som sa pozrieť do štúdia. Tak sa mi to zapáčilo, že som to chcela skúsiť. No a ona mi to dovolila keď skončila. Potom som sa tam objavovala stále častejšie až to skončilo tak, že keď odišla na materskú, dorobila som za ňu film :DDD Manžel sa doma občas chytal za hlavu, ako sa do všetkého hrniem. Kľudne som bola schopná rozobrať vysávač, rezať motorovou pílou (to mi ale nechcel dovoliť), vymeniť baterku v aute… tak som proste teraz pri kabelkách…
11. Chystáš sa aj na niečo nové (novú techniku atď.), čo ťa v blízkej dobe láka vyskúšať?
Vlastne ani neviem….ale určite vezmem do rúk zasa ihlice a pustím sa do pletenia. Minimálne aspoň do čelenky pre dcéru, sľúbila som jej ju a zima sa blíži.
12. Ty ešte aj pletieš? Je vlastne niečo čo si ty ešte nerobila alebo minimálne nevyskúšala?
Jasne, že je 🙂 Napríklad keramika, hrozne ma priťahuje hlina. Je to taký môj tajný sen, hrnčiarsky kruh a pec. To som fakt neskúsila a rada by som.
13. Už len posledná otázočka. Čo by si chcela odkázať ostatným, ktorý tvoria alebo by chceli tvoriť handmade výrobky?
Proste nech tvoria! Ak majú pocit, že to chcú robiť, baví ich to a darí sa im, tak nech len robia! Netreba si myslieť, že na handmade rýchlo zbohatnú, to asi nie…ale takáto práca veľa ľudí napĺňa, upokojuje alebo im dáva pocit, že môžu v niečom vyniknúť. A to je dobré. Ja som vždy hrdá, ak sa mi niečo naozaj podarí a doprajem tento pocit naozaj každému.
Ďakujem za rozhovor.
Na záver chcem poďakovať Joji za čas venovaný na moje únavné otázky a zároveň popriať veľa šťastia v ďalšej tvorbe. Dúfam, že sa Vám rozhovor páčil a prajem pekný zvyšok dňa všetkým.
Vaša ZuZu
Kto by mal záujem o kúsok od tejto šikovnej sashenky stačí zavítať SEM –
SASHE – http://www.sashe.sk/lilitC
FACEBOOK – https://www.facebook.com/pages/LilitC
Pridaj komentár